Nemecké ozbrojené sily utrpeli v 20. storočí až dvakrát zdrvujúcu porážku. Kenneth Macksey hľadá vo svojej knihe príčiny kolosálnych vojenských neúspechov. Bola to otázka osudu a šťastia vo vojne alebo nevyhnutný výsledok špecifického systému a chýb zo strany vodcov a politikov?
Územie, ktoré patrilo nemeckému národu, len v malej miere chránili prirodzené hranice. Preto Nemci museli neustále bojovať, aby prežili, a preto si osvojili také útočné a militantné postoje, ktoré ich viedli k dvom svetovým vojnám. Veľkou výhodou nemeckého národa bolo, že mali vynikajúcich generálov a vojenských mysliteľov, usilovali sa o maximálny rozvoj vojenských síl a ich vojaci prejavovali obrovské majstrovstvo a húževnatosť v boji. Proti tomu všetkému však stála krátkozraká vojnová politika, tendencia podceňovať nepriateľa, viera vo vlastnú propagandu a napokon aj spolitizovanie vojenských špičiek. Tieto a mnohé ďalšie faktory viedli Nemecko od úspechov a snov o svetovláde v devätnástom storočí k definitívnej porážke v dvadsiatom storočí.