Býva zmyslom, obsahom, cieľom, podstatou ľudských životov.
Obraciame sa na neho, prosíme ho, žiadame. V úzkosti, strastiach, žiaľoch, potrebách. Menej v radosti a spokojnosti, keď sa nám zdá, že si vystačíme aj sami – nevďačné ľudské pokolenie.

Nazývame ho aj Najvyšším, Spravodlivým, Mocným, Pánom na nebesiach. Býva nám vyšším princípom. Sudcom a rozsudzovateľom. Prítomný, aj keď neviditeľný.

Súčasť našej podstaty, najintímnejšieho ja. Je zaujímavé, ako ho vnímajú, poznajú, uznávajú slávni, úspešní, múdri, aj tí, čo ho, paradoxne, zavrhli. Jedni ani druhí – nemôžu byť bez Boha. Nech už mu – ako napríklad Albert Einstein – dávajú najrôznejšie meno.