4. vydanie.
Táto kniha prináša poklad a pravdu o ťažkých veciach. Objasňuje, prečo bolia otcovské rany v polarizácii otec a syn a v biblicko-teologickom pohľade ukazuje, že Kristov kríž, to večné pohoršenie, prináša nové ovocie i novú dimenziu do všetkých foriem vzťahov. Na štrnástich pravdivých príbehoch možno vidieť, že nad všetkými zraneniami vo vzťahu otec a syn alebo otec a dcéra, triumfuje Láska. Po prečítaní knihy Otcovské rany môže chlap zlepšiť svoje kvality, vydať viacej zo seba a z morálneho hľadiska sa stať lepším, čiže zvýšiť svoju výslednú chlapskú účinnosť a svoj mužský potenciál. Veľa mužov potrebuje životný manuál.
Autor vedie čitateľa k osobnému vnútornému zdieľaniu, ku konfrontácii a povzbudzuje ho pri hľadaní samého seba.
Obsah:
- 1. Povolaní k otcovstvu
- 2. Nádej liečenia bolestivých otcovských rán
- 3. Božie otcovstvo v ľudskom srdci
- 4. Predslov
- 5. Úvod
- 6. PREČO BOLIA OTCOVSKÉ RANY
- 7. 3D Veľkého piatku: samota, opustený Boh, opustený človek
- 8. 3D strachu a tmy: zraňujúci otcovia
- 9. 3D zrelého muža
- 10. 3D veľkonočnej traumy, 3D môjho príbehu
- 11. PRÍPADOVÉ ŠTÚDIE
- 12. Prípadové štúdie (kazuistiky)
- 13. Príbeh prvý: ADAM - „Nedalo sa to vyriešiť, ani sa s tým zmieriť. O dva mesiace mi zistili leukémiu.“
- 14. Príbeh druhý: BORIS - „Boh nie je. Keby bol, nemohol by to dopustiť.“
- 15. Príbeh tretí: CYRIL - „Otec už nie je, ani nebude.“(O živote s otčimom)
- 16. Príbeh štvrtý: DANIEL - „Ak budem lepší ako otec, všimne si ma!“
- 17. Príbeh piaty: ERIK - „Ako šiestak som zistil pravdu o otcovi.“
- 18. Príbeh šiesty: FILIP - „Otec hral na hracom automate. Ktosi ma začal obťažovať a otec hral ďalej…“
- 19. Príbeh siedmy: GABRIEL - „Na otca si spomeniem vždy, keď ma svrbia jazvy na chrbte.“
(Ako šestnásťročný bol po bitke od otca v kóme.) - 20. Príbeh ôsmy: HENRICH - „Vyrastal som s dvomi ženami: mamou a starkou. Otca som nikdy nepoznal.“
- 21. Príbeh deviaty: IGOR - Príbeh o mäkkom koberci a strachu zo seba.
- 22. Príbeh desiaty: JERGUŠ - „Otec ma vyhodil na ulicu. Boh je dobrý ako moja starká.“
- 23. Príbeh jedenásty: KRISTIÁN - „Som homosexuál. Povedal som to otcovi.“
- 24. Príbeh dvanásty: ĽUBOŠ - „Mám strach a bojím sa. Nikto to nevie ani netuší.“
- 25. Príbeh trinásty: MATEJ - „Otec veľa pil. Už nežije, vzal si život.“
- 26. Príbeh štrnásty: ONDREJ - „Otcovi som odpustil na jeho pohrebe.“
- 27. KATEGÓRIE A JAVY: AKO BOLIA OTCOVSKÉ RANY?
- 28. Pre tých, ktorí nemajú čas čítať
- 29. Slovo autora hlavným hrdinom našich príbehov (a nielen im
- 30. Namiesto záveru: MLÁDENEC, HOVORÍM TI, VSTAŇ!
- 31. Povedali o knihe
- 32. Spontánne reakcie niektorých respondentov po vstupe do štúdie
- 33. Bibliografia
- 34. Príloha
- 35. Túžba ženského srdca
- 36. Weby a pravidelné akcie o otcovstve a mužskej spiritualite
- 37. Náš Boh je Bohom slov, Bohom skutkov a Bohom mlčania
- 38. O autorovi
- 39. Summary
Ukážka z predslovu:
Sociálny vzťah „otec – syn“ je najkrajším biblickým, ale patrí medzi najproblémovejšie rodinné vzťahy. Otec je modelom postavy mužskej roly, silným vzorom totožnosti pre syna a pre budovanie vzťahu k sebe samému a k okolitému svetu pre dieťa (syna i dcéru). Otcovstvo, kríza otcovstva mužov – otcov, deficit postavy muža – otca v rodine, rozpad manželstva a následne rozpad rodiny sú vážnym fenoménom ľudskej spoločnosti dneška. Môžu mať negatívny vplyv na zdravý psychický a následne aj telesný a sociálny vývin vyvíjajúceho sa jedinca, mnohokrát až s trvalými patologickými dôsledkami. A o tom je toto knižné dielo. O význame psychicko-sociálnej traumy, ktorá je všeobecným a celkom rozšíreným javom nielen v ľudskej spoločnosti dneška. Poukazuje na životné príbehy štrnástich mladých mužov dlhodobo vystavených vážnemu psychicko-sociálnemu stresu z deficitu úlohy postavy muža ich otca (otcovsko-synovského psychického zranenia) v ich sociálnom vzťahu „otec – syn“. Chce upozorniť na skutočnosť, že zdanlivo nevinné psychicko-sociálne stresujúce faktory (narušená dôveryhodnosť/funkčnosť sociálneho vzťahu „otec – syn“ a/pre otcovsko-synovské psychické zranenia) by mohli byť združené u vnímavých jedincov, pomimo psychologických a sociálnych problémov, aj so psychosomatickou chorobou, v zmysle bio-psycho-sociálneho (resp. bio-psycho-sociálne-spirituálneho) modelu zdravia a choroby (podľa ktorého sa vzájomne ovplyvňujú telo, duša a sociálne okolie).
Analýzu literárnych prameňov, spracovanie výsledkov vlastnej výskumnej práce a písanie knižného diela autor robil v presvedčení, že ide o užitočnú vec, za ktorú nedostane honorár. Autorovým honorárom by mohla byť užitočnosť tohto knižného diela premenená na múdru starostlivosť o psychicko-sociálne zraneného až psychosomaticky chorého syna, pri zdokonaľovaní odborníkov a hľadaní východísk pre ďalšie poznanie nepoznaných skutočností.
ThDr. J. Sedláčkovi, PhD., DiS., prináleží úcta, obdiv aj uznanie za odvedenú prácu a prinesenie aktuálnej a užitočnej knihy kolegom teológom, psychológom, sociológom, lekárom, pedagógom a vedcom, ktorí zúžitkujú túto knihu pre dobro psychicko-sociálne zraneného syna, a zvlášť otcom a synom, ktorí môžu zúžitkovať túto knihu aj k uzdraveniu a k upevneniu svojho sociálneho vzťahu „otec – syn“.
MUDr. Mgr. Vladimír Šišovský, PhD., lekár a molekulový biológ, Ústav patologickej anatómie, Lekárska fakulta UK v Bratislave, Univerzitná nemocnica Bratislava
