Srečko Kosovel (1904-1926), zázračné dieťa slovinskej literatúry, objavené štyridsať rokov po jeho smrti, básnik čistého srdca ospevujúci Kras v jeho nepoddajnosti i kráse, básnik domoviny, ktorý napriek mladému veku dokázal vyjadriť existenciálnu hĺbku geopolitickej straty "z vôle dejín", básnický kritik sociálnych pohybov a kvasenia, z ktorého sa iba ťažko rodila nová Európa, vzrušený hľadač poetického tvaru a výrazu, ktorý prebádal liaheň avantgárd, ešte než dosiahli svoj vrchol, niektoré i pád, vizionár lepšieho sveta na križovatke kresťanskej a marxistickej ľavice, hravé dieťa i britký um veľkomesta (Terst), rojko a tichý spoluhráč prírody i domácich zátiší (Tomaj), univerzálny duch transendentálnych presahov, napojených ozajstným, tvrdo zaslúženým životom obyčajného človeka.