John Ronald Reuel Tolkien bol anglický spisovateľ, autor knihy The Hobbit (v slovenčine Hobit) a jej pokračovania The Lord of the Rings (v slovenčine Pán prsteňov), jeho najznámejšieho diela. Na Univerzite v Oxforde pôsobil v rokoch 1925 – 1945 ako profesor anglosaštiny (starej angličtiny) a v rokoch 1945 – 1959 ako profesor anglického jazyka a literatúry. Bol významným jazykovedcom a znalcom staroangličtiny aj starej nórčiny. Spolu s blízkym priateľom C. S. Lewisom sa pravidelne zúčastňoval stretnutí literárneho klubu Inklings (doslova „Atramentovci“).
Tolkienovo dielo zahŕňa aj množstvo posmrtne vydaných kníh o histórii fiktívneho sveta Stredozeme, kde sa odohrávajú Hobit a Pán prsteňov. Pre trvalú popularitu a vplyv je považovaný za otca modernej high fantasy. Mimo Stredozeme písal aj rozprávky a príbehy pre svoje deti.
Narodil sa v Bloemfonteine, hlavnom meste Oranžského slobodného štátu (dnes časť Juhoafrickej republiky), ako syn Arthura Tolkiena, riaditeľa banky, a jeho manželky Mabel (rod. Suffieldovej). Tolkienovci pochádzali zo Saska, no v Anglicku žili od 18. storočia. Priezvisko Tolkien je poangličtenou verziou nemeckého Tollkiehn („šialene smelý“). Postava profesora Rashbolda z The Notion Club Papers je jazykovou narážkou na tento význam. J. R. R. Tolkien mal jedného brata, Hilaryho Arthura Reuela Tolkiena (nar. 1894).
Keď mal tri roky, presťahoval sa s matkou do Anglicka. Bývali u príbuzných na farme Bag End vo Worcestershire – názov, ktorý neskôr použil vo svojich knihách ako „Dno pytle“. Jeho otec zomrel v Južnej Afrike na krvácanie do mozgu, čo matku donútilo presťahovať sa s deťmi do Sarehole (dnes časť Birminghamu). S bratom spoznávali mlyn a okolitú prírodu – zážitky, ktoré sa premietli do obrazov Stredozeme.
Mabel učila svojich synov doma. J. R. R. bol výnimočne bystrý – ovládal botaniku, latinčinu, čítal a písal už ako štvoročný. Navštevoval školu sv. Filipa, potom Kráľovu školu v Birminghame a neskôr študoval na Exeterskej fakulte v Oxforde.
V roku 1900 konvertovala jeho matka ku katolicizmu, čo vyvolalo odpor rodiny. V roku 1904, keď mal Tolkien 12 rokov, zomrela na cukrovku. Jej obetu za vieru vnímal ako morálny záväzok. V listoch C.S. Lewisovi neskôr prejavoval silné kresťanské presvedčenie.
Po matkinej smrti sa oňho staral katolícky kňaz Francis Xavier Morgan z Oratória v Edgbastone. Miestna architektúra (napr. Perrott’s Folly) ho pravdepodobne inšpirovala k opisu temných veží vo svojich dielach.
V 16 rokoch sa zaľúbil do Edith Brattovej, ktorá sa neskôr stala predlohou postavy Lúthien. Napriek prekážkam sa s ňou oženil a ostala jeho životnou láskou.
Počas 1. svetovej vojny slúžil ako nadporučík u Lancashire Fusiliers. Zúčastnil sa bitky na Somme, mnohí jeho priatelia padli. V dôsledku zákopovej horúčky strávil väčšinu roka 1917 v nemocnici, kde začal pracovať na The Book of Lost Tales. Vojna formovala jeho vnímanie fantasy ako úniku pred krutosťou moderného sveta – preto odmietal alegóriu.
Po vojne pracoval v Oxforde na Novoanglickom slovníku (Oxford English Dictionary), neskôr prednášal v Leedse, odkiaľ sa v roku 1925 vrátil do Oxfordu. Od roku 1945 až do dôchodku (1959) pôsobil ako profesor na Mertonskej fakulte.
Hobit (1937) pôvodne napísal pre svoje deti. Kniha sa stala populárnou aj medzi dospelými. Nakladateľstvo Allen & Unwin ho požiadalo o pokračovanie, čo viedlo k vzniku Pán prsteňov (1954–55). Tolkien ho písal takmer 10 rokov, s podporou Inklings a predovšetkým C. S. Lewisa.
V 60. rokoch sa Pán prsteňov stal kultovým hitom, obľúbeným najmä medzi študentmi. Čitatelia ho zvolili za najlepšiu knihu 20. storočia v anketách televízie Channel 4, reťazca Waterstone aj Amazonu.
Pôvodne plánoval písať pokračovanie Hobita ako ďalšiu detskú knihu, ale Pán prsteňov sa stal oveľa temnejším a zložitejším dielom. Jeho mytológiu rozvinul najmä v Silmarillion(vydal posmrtne syn Christopher), ako aj v ďalších dielach ako Unfinished Tales a History of Middle Earth.
Tolkien ako lingvista vytvoril množstvo fiktívnych jazykov – najznámejšie sú elfské quenijčina a sindarčina. Fascinovali ho staré jazyky (napr. stará norčina, fínčina, staroangličtina), a práve jazyk často tvoril základ jeho svetov.
Viaceré prvky čerpal zo severskej mytológie (Voluspa, Edda) aj z epického Beowulfa, ktorého prekladal a komentoval. Jeho jazykové experimenty a tvorba ovplyvnili celé fantasy – vrátane používania tvarov ako elves a dwarves namiesto bežných elfs a dwarfs.
Do konca života pracoval na histórii Stredozeme. Christopher Tolkien zeditoval a vydal Silmarillion (1977), Húrinove deti (2007) a ďalšie texty z pozostalosti. Originálne rukopisy sú uložené na Marquette University (USA) a v Bodleyho knižnici v Oxforde.
