vlastným menom Ján Buday (1877 Trenčín – 1939 Mestečko, dnes Leopoldov) bol kňaz, spisovateľ, publicista a politik. Ako kňaz pôsobil v Rosine, Terchovej, Bošáci a Moravskom Lieskovom, ako profesor cirkevného práva na Teologickej fakulte v Bratislave. Bol nitrianskym kanonikom, rektorom seminára, neskôr hraďanským, žilinským, trenčianskym a katedrálnym archidiakonom. Bol horlivým kňazom, ktorému išlo o sociálne pozdvihnutie veriacich, usporadúval prednášky a divadelné hry, zakladal spolky striezlivosti, vydával preklady domácich i zahraničných autorov. Sám písal ľudovýchovnú a náboženskú literatúru, životopisy svätých a cestopisy. V literárnej tvorbe používal pseudonymy (J. B. Bohuslavský, Dedinský kaplán, Pravdomluv). Založil časopis Duchovný pastier a prispieval aj do iných kresťanských periodík. Už od študentských rokov spolupracoval so Spolkom sv. Vojtecha, neskôr bol jeho podpredsedom (1927 – 1938) a predsedom (1938). Viaceré jeho diela vychádzali ako podielové knihy.
