Keď som prvýkrát čítala tento citát, pomyslela som si, Toto je zraniteľnosť. Všetko, čo som sa naučila z viac ako desaťročného výskumu o zraniteľnosti, mi prinieslo presne toto ponaučenie. Zraniteľnosť neznamená okúsiť víťazstvo alebo porážku, je to pochopiť nutnosť oboch; je o zapojení sa. Znamená to dať do bytia všetko. Zraniteľnosť nepredstavuje slabosť a neistotu; riziko a emocionálne vystavenie, ktorým každý deň čelíme, si nevolíme.

Našou jedinou voľbou je otázka zapojenia. Naša ochota spolupracovať s našou zraniteľnosťou, pripustiť si ju, určuje hĺbku našej odvahy a jasnosť nášho účelu; to, do akej miery samých seba chránime pred zraniteľnosťou, je meradlom nášho strachu a odpojenia. Ak strávime naše životy čakaním na dobu, keď budeme dokonalí alebo nezničiteľní, aby sme vstúpili do arény, obetujeme nakoniec vzťahy a príležitosti, ktoré už možno nebudeme vedieť získať naspäť, premárnime náš drahocenný čas a obrátime sa chrbtom našim schopnostiam, tým jedinečným prínosom, ktoré vieme uskutočniť len my. Dokonalí a nezničiteľní sú neodolateľní, ale v reálnom svete ľudí neexistujú.

Musíme vojsť do arény, nech už to O D V A H A Ž I Ť N A P L N O znamená čokoľvek – nový vzťah, dôležité stretnutie, náš tvorivý proces, alebo náročný rodinný rozhovor – s odvahou a ochotou byť ich súčasťou. Radšej ako sedieť na vedľajšej koľaji a chrliť zo seba úsudky a rady, sa musíme odvážiť prejaviť sa a dovoliť, aby nás mohli vidieť. Toto predstavuje zraniteľnosť. Toto znamená mať odvahu žiť naplno.

Poďme spoločne hľadať odpovede na tieto otázky:
• Čo je príčinou nášho strachu zo zraniteľnosti?
• Ako sa chránime pred zraniteľnosťou?
• Akú cenu platíme, keď vypneme a prestaneme sa angažovať?
• Ako uplatňujeme a prežívame zraniteľnosť, aby sme mohli začať meniť spôsob, akým žijeme, milujeme, vychovávame deti a vedieme ľudí?