Slovenský čitateľ pozná iba zlomok z rozsiahleho a žánrovo rozmanitého diela Hansa Christiana Andersena. Obrázková kniha bez obrázkov, súbor tridsiatich troch krátkych príbehov, ktoré Mesiac po večeroch rozpráva chudobnému mladíkovi, tak čitateľovi predstavuje ďalší rozmer jeho tvorby. Slovenské vydanie knihy by sa mohlo vlastne volať Obrázková kniha bez obrázkov s obrázkami, vydavateľ sa totiž rozhodol spojiť Andersenove literárne miniatúrky s prekrásnymi ilustráciami Igora Piačku. Kniha vyšla po prvý raz v Dánsku koncom roka 1839, teda v čase, keď sa Andersen už etabloval ako románopisec, rozprávkar, básnik i dramatik. Sám si uvedomoval, že v Obrázkovej knihe vytvára niečo nové, čo vo vtedajšej literatúre nemalo obdobu. V jednom z listov píše: „Práve ma zamestnáva nové dielo: Obrázková kniha bez obrázkov. Vyjde budúci rok a i keď sa ju neodvážim nazvať svojim najlepším dielom, hoci ju zaň považujem, odvážim sa povedať, že je jedným z tých, ktoré ma najviac nadchýnajú.“

Obrázková kniha bez obrázkov je albumom tridsiatich troch krátkych próz, ktoré Mesiac po večeroch rozpráva chudobnému mladíkovi. Zavedie ho do vzdialených kútov sveta, aby mu ukázal radosť i žiaľ, krásu i utrpenie. Sám Andersen si uvedomoval, že týmto dielom vytvára čosi nové, čo na vtedajšej literárnej scéne nemalo obdobu. Kniha stojí na pomedzí medzi lyrikou a epikou a niektoré rozprávania sú skôr básnickými miniatúrami ako príbehmi v pravom slova zmysle. Ťažko ju zaradiť – nie je to zbierka rozprávok, sú to obrazy života, ktoré rozprávač maľuje čitateľovi v mysli, vážne i veselé, z úzkych uličiek Dánska, z ďalekej Číny i z nekonečnej africkej púšte. Dôkazom sú ilustrácie Igora Piačku – takéto obrazy vznikli v mysli maliara.