"V čínskej poézii je tento básnik terminus ad quem - v ňom vrcholí mnohostranný vývoj, ktorým prešla čínska lyrika od ôsmeho storočia pred Kr., a súčasne terminus a quo - nový začiatok a vzor, ktorý ovplyvňuje čínsku poéziu podnes. ... Z Tu Fuovho diela sa nám zachovalo približne 3500 básní, najmenej z jeho mladších rokov, najviac z posledných. ... Môj skromný výber je výsledkom mnohoročného experimentovania, hľadania a častej beznádeje. ... Tu Fua prekladať, to je ako vážiť motýlie krídla."
Karol Strmeň




Myšlienky pri nočnej plavbe


Breh, tráva nežne prehnutá vetrom,
noc, stožiar, šíra samota vĺn.
Súhvezdia takmer pri zemi visia,
na rieke buble a pláva spln.


Nepreslávim sa, škoda mi písať.
A úrad? Ako, keď nie som talent!
Strhlo ma, nesie. Som ako čajka
letiaca k nebu, vrhnutá na zem.



Biely kôň


Zo severu prišiel žrebec biely,
v prázdnom sedle šípy sa mu chveli.
A čo jazdec? Kto sa dozvie, že to
hrdina bol nezlomný a smelý?


Do noci sa tvrdo bil a sekal,
aj keď pána zabila mu zrada.
Všade smrť - a každá celkom iná.
Deň čo deň mi slza do sĺz padá.


(Posledné slzy, s. 193 - 194)