Popri ceste za naplnením zdedeného prababkinho priania odkrýva vnučka staré príbehy,
ktoré dnes pôsobia ako rozprávky, hoci sa skutočne stali. Dokumentárny film Felvidék – Horná zem rozpráva o riešení „maďarskej otázky“ v povojnovom Československu a o imaginárnej šachovej partičke medzi Slovákmi a Maďarmi, kde ale nič nie je čiernobiele. Oprašuje príbehy obyčajných ľudí, ktorých životy poznačili rozhodnutia mocných a mocnejších. Stáva sa tak filmom o láske, domove a (ne)správnych rozhodnutiach.
Jana Kirschner o filme Felvidék - Horná zem from Filmtopia on Vimeo.
Horná zem (Horniaky, Horný vidiek, Horné okolie, Felvidék) – kus zeme, ktorá bola svedkom
straty domova, lásky, identity, krutého posúvania hraníc a národov. Už je dávno definitívnou
minulosťou, dodnes však nenastal pokoj a rany nie sú zahojené. Pred siedmimi dekádami tzv.
Benešove dekréty, prezidentské dekréty vydané počas a po skončení 2. svetovej vojny
v Československej republike, rozhodli o. i. o odsune a konfiškácii majetku Nemcov a Maďarov
na území republiky.
Dnes často kritizované najmä pre postuláciu princípu kolektívnej viny a diskriminácie na základe
národnosti, ostávajú Benešove dekréty predmetom diskusie. Tak ako Nemci museli opustiť
Československo, vyvstala otázka, čo s Maďarmi, keďže víťazné mocnosti neodobrili ich odsun
ako v prípade Nemcov. Poslovenčenie juhu krajiny sa dialo cestou reslovakizácie, nútenými prácami
v Čechách a tzv. výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. 27. februára 1946
podpísali slovenský minister zahraničných vecí Vladimír Clementis a János Gyöngyösi za maďarskú
stranu zmluvu o výmene obyvateľstva, na základe ktorej mohli zo Slovenska vysťahovať toľko
Maďarov, koľko Slovákov sa dobrovoľne prihlásilo k repatriácii. Približne 89 660 Maďarov muselo
odísť a navrátilo sa okolo 71 787 Slovákov. O tom, ako
presídľovanie zasiahlo osudy ľudí na oboch stranách,
hovorí film Felvidék – Horná zem.
Rozprávačský koncept prachom zapadnutých
starých príbehov, takmer rozprávok či balád, dáva
priestor netradičnej forme obrazového rozpráva-
nia – oživovania predmetov (fotografií, máp, listov,
šperkov, hrnčekov, topánok...) animačnou technikou
stop-motion. Prináša odľahčenie, vtip, cit a ducha
doby, podporuje esenciu archívnych materiálov
a výpovedí pamätníkov, oživuje spomienky.