Rozprávač Knihy krvi sa neidentifikuje ani ako muž, ani ako žena. Vyrastal*a na švajčiarskom predmestí, teraz žije v Zürichu. Uniká obmedzeniam svojho pôvodu a cíti sa pohodlne v nebinárnom tele a vlastnej sexualite. Náhle sa zhoršujúca demencia starej mamy prináša otázky a vyrovnávanie sa rozprávačského ega s minulosťou: Prečo má len útržkovité spomienky na vlastné detstvo? Prečo sa babička len ťažko dokáže odpútať od svojej sestry, ktorá zomrela v mladom veku? A čo sa stalo s pratetou, ktorá zmizla ako mladá žena? Rozprávanie sa vzpiera kultúre ženského mlčania a skúma netradičnú ženskú pokrvnú líniu.
Tento román je štylisticky a formálne jedinečným aktom oslobodenia od vecí, ktoré si odovzdávame bez toho, aby sme sa na ne pýtali: rod, trauma, trieda. Kim de l'Horizon sa vydáva hľadať iné druhy poznania a tradície, podkopáva lineárne formy rodinného rozprávania a približuje sa k tekutému a plynulému druhu písania, ktoré nefixuje, ale otvára. Je to i kniha o jazyku a o tom, ako si v ňom nájsť miesto. A predovšetkým je to kniha o putách, o rodine a o tom, čo nám dáva, ale aj o čo nás oberá.
