Básnická zbierka Svietiš keď miluješ uvádza čitateľa do intímnej poézie. Svoje životné skúsenosti autorka pretavila do pozoruhodne vyzretého básnického rukopisu a originálnych veršov. V nich využíva prírodné motívy, nachádza pôvabné obrazy ako napr. „klíčenie vody v dúhe“ alebo „... koľko stromov vo mne sa vyhlo objatiu“. Jej básne čitateľa vábia, opájajú, je v nich vášeň, živelnosť, láska, hravosť ale aj smútok a bolesť, neha a pokoj...

Pekné, smutné básne, pri všetkej boľavosti zaokrúhlené niečím, čo je ešte pred slovami. Aj keď ich čítate potichu, vyrovnávajú dych. Upokojujú. To je prvý dojem. Sú živé, hoci na papieri... liečivé... je v nich akýsi aj profylaktický, aj terapeutický pohyb smerom
k čitateľovi...