✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅Výhodné ceny ✅Bezpečný nákup
V zbierke Atentát na tmu autor odráža svoje vnútorné pnutie zhmotnených pocitov. Chce vypĺňať a občas aj bezbolestne žiť, keďže je jedným z vás. Stretnúť ho môžete medzi Svitom a Popradom. No radšej ako o poézii sa s ním ale bavte o futbale. Tomu rozumie ďaleko viac.
"Verím každému Martonovmu veršu. Viete prečo? Lebo ho poznám aj osobne." Hirax
O autorovi: Ján Marton sa poézii venuje od roku 1998. Ako člen Spišského literárneho klubu sa stal laureátom viacerých literárnych súťaží na Slovensku. V roku 2009 debutoval zbierkou básní Život nie je pes, je to suka. Publikoval aj v Dotykoch a Literárnej revue. V roku 2010 vydal druhú zbierku básní s názvom Eskimák na korze. Neverí na žiadnu revolúciu, ani na iné silené formy písaného slova. Je za skutočnosť, pocitovosť a čistotu duše, ktorú preniesol v roku 2012 do zbierky Blues pre masy.
Ukážka textu z knihy
Kurevsky nudné leto
Najkrajší a najsvalnatejší chlapci na pláži
boli z druhého brehu.
Jej sa nechcelo priťahovať ich na ten svoj
a rušiť tak plány Boha.
Ja som bol chudý, zhrbený, ale totálne hetero.
Mal som však v očiach niečo,
z čoho srala do gatí aj smrť.
A tak sme ja a ona skončili v posteli.
Bol júl 2000 a mňa spieklo slnko dočervena.
Inak sa leto skončilo
začiatkom septembra
ako každý rok.
Báseň z kameňa
Si ozvena, ktorá spúšťa
moju lavínu.
Slová sa mi kĺžu po jazyku
ako deti na boboch z kopca oproti.
Týkaš sa ma viac
ako inokedy
a ja rozmýšľam,
kto je za to zodpovedný.
Hľadám sa vo zvrátenej predstave
tvojich miest, ktoré si ukrývaš
pre iných mužov,
a keď sa raz na to príde,
len prstom ukážem na túto báseň.
Vlnobranie
Ostrihala si nechty
a hriechy utopila ako mačatá.
Bolo ráno ako nikdy
a aj svet jej dnes dával za pravdu.
Tie neohrabané ťapy
jej chceli prebrať chlapov,
a tak som nemal na výber.
Napísať jej túto báseň.
Vytiahnuť z jej špinavej deky,
čo sa dá, a zabudnúť na večer.
„Tie mladé kurviská ma raz pripravia o rozum.“
Zaštebotala. „Mňa už pripravili. Ale neboli to kurviská.“ Povedal som.
Starí básnici vysedávali na priedomí
a čakali na čistejšie básne,
na čistejšie slová
a na čistejší svet.
Ten, o ktorom som ja denne písal.
...
Vždy som vravel, že v tejto skurvenej vojne mám navrch.
