Anton Urban (16. 1. 1934 5. 3. 2021), rodák z východoslovenskej obce Kysak, spojil takmer celý život s ŠK Slovan Bratislava. Dve desaťročia ako hráč belasých (1948 1968, žiak, dorastenec, člen i kapitán A-tímu), potom tréner a funkcionár klubu. Rýchly, dynamický, výbušný a tvrdý pravý obranca bol lídrom mužstva na trávniku i v kabíne. So Slovanom získal trikrát Československý pohár. Aktívnu hráčsku kariéru zakončil v sezóne 1968/1969 v drese Wackeru Innsbruck.

Za olympijský tím Československa odohral 20 zápasov a bol kapitánom mužstva, ktoré na olympijských hrách v roku 1964 v Tokiu získalo strieborné medaily. Po skončení hráčskej kariéry pracoval ako tréner v Slovane, Petržalke, ČH Bratislava a ďalších kluboch. Bol členom výboru ŠK Slovan Bratislava a sekretárom. Po skončení dráhy klubového funkcionára pracoval dlhé roky v disciplinárnej komisii Slovenského futbalového zväzu.

Je držiteľ Ceny fair play Ivana Chodáka vo futbale, ako aj najvyššieho vyznamenania Slovenského olympijského a športového výboru, Ceny Jána Popluhára za celoživotné vystupovanie v duchu fair play. Je laureátom Siene slávy slovenského futbalu.