✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Napätie, zakázaná láska a vzrušujúce nebezpečenstvo – to je druhá časť napínavej Draki trilógie. Aby Jacinda zachránila život Willa – chlapca, ktorého miluje, vyzradila pradávne tajomstvo svorky. Teraz, keď je späť pod ochranou svojho druhu, nazerajú na ňu preto ako na zradkyňu. No ešte horšie však vyznieva fakt, že Willa už nikdy viac neuvidí. Ale čo ak predsa len navzdory všetkému existuje šanca, ako sa s ním znova stretnúť, no cena je príliš vysoká? Bude Jacinda pre ich lásku riskovať všetko?
Ukážka textu z knihy
Niekedy snívam o tom, že padám.
Samozrejme, že v týchto snoch začnem lietať. Pretože
to je to, čo robím. Čím som. Čo milujem.
Pred pár týždňami by som povedala, že je to to, čo milujem
najviac na svete, ale odvtedy sa veľa zmenilo. V skutočnosti
všetko.
V týchto snoch sa rútim oblohou, voľná, aká som
bola kedysi. Ale vtom sa niečo stane, lebo odrazu začnem
klesať vo vývrtke. Zovretá vo vzduchu s výkrikmi
pohltenými hrozivým vetrom. Padám dolu. Ako človek
bez krídel. Len dievča, vôbec nie draki. Bezmocná. Stratená.
Aj teraz sa tak cítim: padám a nemôžem s tým nič urobiť.
Nič z toho nedokážem zastaviť. Uviazla som v starej
nočnej more.
Predtým, ako dopadnem na zem, sa vždy zobudím. To
je moje vykúpenie. Ibaže dnes nesnívam. Dnes padám na
zem a každým kúsočkom tela cítim bolesť tak, ako som
ju očakávala.
Líce opieram o chladné okenné sklo a sledujem, ako sa
okolo mňa rozlieva noc. Kým Cassian šoféruje, očami
blúdim po nehybnej temnote, zrakom blúdim ponad kamenisté
záhradky a štukové domy, hľadajúc odpoveď, dôvod
na všetko, čo sa stalo.
Keď spomalíme pred dopravnou značkou, svet akoby
zadržal dych. Pohľadom preletím po tmavej oblohe
nad našimi hlavami. Hlboké, bezhviezdne more ma vábi
a sľubuje útočisko.
Mamin hlas doľahne zozadu na predné sedadlá, nízky
a šepotavý, keď prehovorí k Tamre. Snaží sa z nej vymámiť
nejakú odpoveď. Odlepím líce od okna a obzriem
sa ponad rameno. Tamra sa v maminom náručí chveje.
Očami neprítomne zíza pred seba; jej koža je mŕtvolne
bledá.
„Je v poriadku?“ znova sa pýtam, lebo niečo povedať
musím. Musím to vedieť. Toto som jej spôsobila ja? Aj
toto je moja vina? „Čo sa to s ňou deje?“
Mama sa zamračí a potrasie hlavou, akoby mi chcela
naznačiť, aby som bola ticho. Obe som sklamala. Porušila
som neporušiteľné pravidlo. Odhalila som svoju pravú
podstatu ľuďom – horšie, lovcom – a všetci za túto chybu
zaplatíme. Toto poznanie na mňa dolieha ako zvierajúca
päsť, ktorá ma zatláča hlboko do sedadla. Znova sa zahľadím
pred seba a nekontrolovateľne sa začnem triasť.
Prekrížim si ruky a prstami sa zakvačím do bokov, akoby
ich to mohlo upokojiť.
Cassian ma varoval, že za tento nočný výjazd bude
nasledovať vyúčtovanie a ja sa obávam, či už nezačalo.
Stratila som Willa. Tamra je chorá alebo v šoku, možno
niečo horšie. Mama sa na mňa sotva dokáže pozrieť.
Každý môj nádych je utrpením a udalosti tejto noci mi
zvnútra rozpaľujú viečka. Ja, ktorá som si zvliekla ľudskú
kožu a premenila som sa priamo pred zrakom Willovej
rodiny. Spomínam si aj na môj zúfalý let cez iskriaci
suchý vzduch, len aby som sa k nemu dostala. Ale ak
by som sa nepremenila – a neletela k Willovi – bol by
mŕtvy, a tú myšlienku by som nezniesla. Nikdy viac neuvidím
Willa napriek sľubu, že ma nájde, ale aspoň je
nažive.
Cassian vedľa mňa nehovorí nič. Všetko potrebné už
povedal pri presviedčaní mojej mamy, aby nastúpila s nami
do auta, aby pochopila, že návrat s ním do domova, ktorý
sme opustili, je jediné schodné riešenie. Prstami pevne
zviera volant, hánky má úplne biele. Pochybujem, že uvoľní
zovretie, kým nezmizneme z Chaparralu. Možno až
kým nebudeme v bezpečí naspäť v svorke. V bezpečí. Potláčam
smiech – alebo sa to môže podobať na vzlyk. Budem
sa ešte niekedy cítiť v bezpečí?
Mesto nechávame za sebou. Domy postupne rednú,
keď sa blížime k jeho okraju. Čoskoro budeme preč. Slobodní
a vzdialení od tejto púšte a lovcov. Ďaleko od Willa.
Táto posledná myšlienka znova rozjatrí už aj tak dosť
krvácajúcu ranu v mojom srdci, ale nemôžem s tým nič
robiť. Mohli by sme mať ešte niekedy spoločnú budúcnosť?
Draki a lovec draki? Lovec draki s krvou môjho druhu,
ktorá mu koluje v žilách.
Táto časť toho všetkého mi uviazla v hlave a odmieta
sa vytratiť. Nemôžem zatvoriť oči bez toho, aby som
neuvidela záblesk jeho trblietajúcej sa fi alkovej krvi v tú
noc. Presne ako moja. Bolí ma hlava a bojuje s myšlienkou
prijať túto hroznú pravdu. Nezáleží na tom, nakoľko
opodstatnené je Willovo vysvetlenie, nezáleží na tom, že
ho stále milujem, nič nezmaže fakt, že mu v žilách pulzuje
ukradnutá krv môjho druhu.
Cassian si pomaly vydýchne, keď opúšťame hranice
mesta.
„Fajn, a je to,“ zamrmle mama, keď sa vzdialenosť medzi
nami a Chaparralom zväčšuje.
Otočím sa a zbadám ju, ako sa díva do spätného zrkadla.
Opúšťa všetky svoje nádeje na lepšiu budúcnosť a necháva
ich v Chaparrale. To je miesto, ktoré bolo pre nás
novým začiatkom, ďaleko od svorky. A teraz sa vraciame
naspäť do jej útrob.
„Prepáč mi, mami,“ poviem, ale nie preto, lebo by som
mala, ale preto, lebo to myslím vážne.
Mama potrasie hlavou, otvorí ústa, aby prehovorila,
ale nič zo seba nevydá.
„Máme problém,“ oznámi Cassian. Priamo pred nami
blokuje niekoľko áut cestu a nútia nás spomaliť.
„To sú oni,“ podarí sa mi precediť cez stŕpnuté pery,
kým Cassian zastavuje bližšie pri nich.
„Oni?“ dožaduje sa mama. „Lovci?“
Sťažka prikývnem. Lovci. Willova rodina.
Oslepujúce svetlá prebodávajú tmu a lemujú Cassianovu
tvár. Jeho pohľad skĺzne do spätného zrkadla a môžem
vám povedať, že zvažuje zaradenie spiatočky a útek
iným smerom. Ale na to je už neskoro – jedno auto sa
pohne, aby nás zablokovalo a niekoľko postáv sa vynorí
priamo pred naším autom. Cassian šliapne na brzdy, rukami
zviera volant a ja viem, že bojuje s nutkaním zraziť
ich. Snažím sa zachytiť Willov pohľad, ucítiť ho. Viem, že
je tu, niekde medzi nimi.
Tvrdé uštipačné hlasy na nás kričia, aby sme vypadli
z auta. Držím sa, sedím pokojne s horiacimi prstami na
holých nohách a hlboko ich do nich zatláčam – akoby som
sa snažila dočiahnuť na svoje draki ukryté vo vnútri.
Päsť dopadne na našu kapotu a potom to uvidím
v šere tohto miesta – obrys zbrane.
Cassian ma priklincuje pohľadom, v ktorom mi hovorí
to, čo už viem. Musíme prežiť. Dokonca aj keby to malo
znamenať jediné – urobiť niečo, čo dokáže iba náš druh.
Tú jedinú vec, ktorú som už urobila a ktorá nás v prvom
rade dnes večer dostala to tejto šlamastiky. A prečo nie?
Už aj tak nemôžeme svoje tajomstvo prezradiť viac.
Prikývnem, pohnem sa a vystúpim z auta, aby som čelila
našim nepriateľom.
Willov bratranec Xander sa postaví pred ostatných
a zabodne svoju namyslenú tvár priamo do mňa. „Na ozaj
si si myslela, že môžeš uniknúť?“
Zdrvujúca bolesť mi napĺňa hruď hnevom pri pomyslení
na to, čo mi tieto monštrá dnes večer spôsobili a čo
ma to stálo. V hrdle sa mi začne hromadiť popol a ja dovolím
štipľavému dymu, aby rozdúchal oheň a pripravil
ma na všetko, čo môže nastať.
Lovec trieska päsťou na zadné okienko a kričí na mamu
a Tamru: „Vystúpte z auta!“
Mama vystúpi s takou dôstojnosťou, akú len v sebe
dokáže nazhromaždiť a Tamru vlečie za sebou. Moja sestra
je dokonca ešte bledšia ako na Veľkej skale; jej prerývaný
dych pretína vzduch. Keď sa díva do priestoru, jej
jantárové hnedé oči, rovnaké ako moje, vyzerajú zahmlené,
ba až priesvitné. Odlepí pery, ale nevydá ani hláska.
Priblížim sa k nej a podám jej ruku, pomáham mame
udržať ju. Tamra je na dotyk chladná, jej koža akoby už
jej kožou ani nebola. Je studená ako mramor.
Cassian sa zahľadí na Xandera, kráľovsky ako princ,
ktorým v podstate je. Svetlo mu osvetľuje jas fi alkovočiernych
pramienkov jeho vlasov.
Navlhčím si pery a premýšľam, ako by som asi presvedčila
Xandera o tom, že som sa nepremenila. „Čo
chceš?“
Willov bratranec do mňa štuchne prstom. „Začneme
s tebou – nech už si ktokoľvek, dopekla.“
„Drž sa od nej ďalej,“ prikáže mu Cassian.
Xanderova pozornosť sa zvrtne ku Cassianovi. „A potom
sa porátame s tebou, veľký chlapec... a ako je možné,
že si sa zrútil z útesu spolu s Willom a nemáš ani škrabanca.“
„Kde je Will?“ vyhŕknem. Musím to vedieť.
Xander pohodí palcom na jedno z neďalekých áut.
„Je vzadu, odpadnutý.“ Prižmúrim do šera oči a zbadám
postavu skrčenú vzadu v aute. Will. Je tak blízko, ale rovnako
môže byť aj ďaleko ako oceán. Keď som ho videla
naposledy, sľúbil mi, že ma znova nájde. Bol zranený, ale
pri vedomí. Zachvejem sa pri pomyslení na to, čo by mu
mohla urobiť rodina, len aby to zmenili.
„Potrebuje doktora,“ poviem.
„Neskôr. Až potom, ako si to vybavím s vami dvoma.“
„Pozri,“ Cassian začne a postaví sa predo mňa. „Neviem,
čo si myslíš –“
„Myslím si, že by si mal sklapnúť. Ja tu hovorím!“ Xander
ho schmatne za rameno. Veľká chyba.
Cassian zavrčí a jeho koža zažiari v odleskoch dreveného
uhlia. Zrazu sa strhne motanica a v tej chvíli leží Xander
na zemi s výrazom rovnako užasnutým ako poltucet
ostatných ľudí, ktorí nás obklopujú.
„Chyť ho!“ kričí Xander.
Ostatní Cassiana obkľúčia. Vykríknem, keď zazriem
Cassianovu tvár medzi lovcami. Zarazím sa pri zvuku
plieskania a narážania pästí a pohnem sa smerom k nim,
odhodlaná pomôcť mu, ale ruky ma zadržiavajú.
Zvieracie zavrčanie pretne vzduch. To je Cassian. Niekoľko
lovcov ho tlačí k zemi. Angus sa uškŕňa, keď mu na
chrbát pritlačí topánku. S lícom pritisnutým o asfalt ma
Cassian pohľadom zaklincuje. Jeho tmavé oči sa chvejú
a zreničky sa mu zúžia do vertikálnych štrbiniek.
Zadymený vzduch mi vykĺzne pomedzi pery, ale potlačím
ho a potrasiem hlavou. Očami mu naznačujem, aby
vydržal, počkal, stále veriac a dúfajúc, že s nimi môžeme
vyjednať spôsob, ako sa odtiaľto dostať. Že snáď nebude
musieť odhaliť svoje draki. Možno ich stále môžem
ochrániť. Možno sa nám podarí s mamou a Tamrou odtiaľto
dostať.
Chladný dotyk zbrane sa mi zaborí do rebier a mňa
zamrazí. Mama vykríkne a ja zdvihnem ruku, aby som ju
zadržala, kým neurobí nejakú hlúposť, aby mi pomohla.
„Zostaň s Tamrou, mami. Potrebuje ťa!“
Xanderov temný pohľad sa do mňa pohŕdavo zabodáva.
„Dopekla, veď viem, čo som videl. Monštrum
s krídlami.“
Je to boj, aby som udržala svoj strach na uzde a nedovolila
mu zmocniť sa ma v šialenom víre – som v šoku
z toho, že som sa ešte neprevtelila do draki kože.
„Jacinda,“ kričí moje meno Cassian a začne pri tom
nanovo boj.
