✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
"Východisko z bludného kruhu „psích dní"" a možnú cestu k zmysluplnému životu naznačila novela Patagónia. Jej mladý, v podstate veľmi citlivý hrdina hocčo hrá; výtržníctvo, recesiu, ležérnosť, ale vie, čo chce a vsadí na to všetko: za cenu odchodu zo štúdií a roztržiek s rodičmi skúša svoje literárne schopnosti na voľnej nohe, za cenu spoločenských škandálov získava lásku vydatej ženy. Jeho názorový radikalizmus a odpor ku konvenciám je pritom dôslednejší a ľudsky skutočnejší než pohodlná, podľa potreby upravovaná všeobecná morálka, ktorej sa nemieni podriadiť."
Piate vydanie známych poviedok Dušana Mitanu z roku 1972.
Dušan Mitana (1946) – začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po roku však prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Žije v Bratislave.
"Mladý hrdina novely Patagónia hocičo hrá - výtržníctvo, recesiu, ležérnosť - ale veľmi dobre vie, čo chce. A stavia všetko na jednu kartu, riskuje. Za cenu odchodu zo štúdií a roztržiek s rodičmi skúša svoje literárne schopnosti na voľnej nohe. Za cenu spoločenských škandálov získava lásku vydatej ženy. Východisko z bludného kruhu ,psích dní’ nachádza v duchu autorského kréda: Odvážny vie o priepasti, a hoci sa jej bojí, ide k nej, túži ju preskúmať a preklenúť." (Emil Charous)
„Neviem prečo, ale Dušan Mitana bol pre mňa vždy strašne serióznym (a vážnym – v dobrom!) autorom, nech by sa tváril ako najväčší srandista. Či sa už smeje sám sebe (parafrázujúc autora, je sám proti sebe, ale nie je osamelý bežec), svetu, alebo Čomusi?, Komusi?, Bohu?, Krišnovi?, Luciferovi?, Satanovi? a iným uctievaným božstvám (...), smeje sa predovšetkým čitateľovi (a s čitateľom), ktorý mu uveril, sadol nalep. (Kritici, nebzučte, chytajte sa!) Lebo čítať Mitanove prózy ako Písmo sväté – teda doslovne a do písmena, je nemožné, ba prísne zakázané!“ (Marta Součková)
„Medzi tie najlepšie knihy, ktoré som chcel napísať, patria aj knihy Dušana Mitanu.“ (Dušan Dušek)
Ukážka textu z knihy
„Boli sme si takí blízki, až ma to desilo. Obával som sa, čo sa stane, až si už nebudeme môcť byť bližší. Čím bližšie, tým ďalej? Kedy sa to stane zvykom? A čo urobíme, až to zistíme? Potiahneme rezignovane tú káru až do spoločnej staroby? Udrží nás spolu dieťa? Urobíme ďalšie deti, aby sme boli nútení rozísť sa? Možno sa deti robia iba preto, aby si človek uvedomil svoju zraniteľnosť a nevyhnutnosť držať s tým druhým. Každé dieťa si odkrýva ďalšie slabé, zraniteľné miesto; úder, ktorý by som vydržal, keď som sám, ma možno zloží, keď ho chytí dieťa.
Boli sme iba na začiatku cesty do Patagónie.
Pomaly som si začínal uvedomovať, že hra sa končí. Bolo mi to smiešne, ale začínala na mňa doliehať zodpovednosť hlavy rodiny. Bolo treba zohnať nejaký normálny byt, bolo treba nájsť nejaké normálne zamestnanie. No predovšetkým bolo treba skončiť hru na spisovateľa. Alebo vo mne niečo je, alebo sa presvedčím, že som si to po celý čas iba nahováral, a vrátim sa domov a poprosím otca o odpustenie a poviem mu: mal si pravdu.“
