V Piusovej beletrizovanej kronike ožíva starý, familiárne známy svet, jeho vlastné detstvo, mýtický svet, mŕtvi vstávajú zo svojich hrobov, aby znovu, ešte raz prežili svoje životy. Miroslav Pius do nich však vdýchol nový život. Kronika zabudnutých pocitov s podtitulom Dejiny našej krčmy je vlastne beletrizovaným záznamom, pamäťou malého dedinského kolektívu a jeho osudov. Ako sám Miroslav Pius hovorí, názov jeho ostatnej knižky akoby evokoval známy výrok Marcela Prousta o hľadaní strateného času, pričom v jeho prípade ide najmä o hľadaní stratených pocitov. On stratený čas a zabudnuté pocity v týchto príbehoch nielen hľadá, ale ich aj cez svoju pamäť intenzívne prežíva. Na knižke autor postupne pracoval od roku 2011. Tvoria ju vtipno-smutné poviedky o známych či menej známych ľuďoch z Nemčinian, ktorí už nie sú na tomto svete, ale zanechali tu svoju stopu. Autor sa o nich dozvedel práve v krčme, alebo sa tu niektoré z príbehov priamo odohrali. Čitateľ sa určite dychtivo začíta do životných trápení pekára Palkoviča, kováča Máčaja, hrobára Kúšteka, Filipa Malého, dedinského filozofa, alebo Antona Šmidfajlíka - rechtora dedinskej malotriedky atď. Piusova kniha poslúži študentom a učiteľom pri výučbe regionálnych dejín, ako aj všetkým tým, ktorí zvedavo hľadajú a pátrajú po svojich predkoch.