Hoci rozsahom neveľká próza Romana Brata Štyria jazdci netvorí jeden celok a nie je kompozične previazaná, zdanlivo tak pôsobí. Štyri samostatné príbehy majú totiž spoločný obsah: odhaľovanie netolerancie voči inakosti, poukazovanie na nespravodlivosť a brutálne šikanovanie, nelásku a bezohľadnosť ľudí voči sebe.
Štyri poviedky o tínedžeroch nič neprikrášľujú, na nič sa nehrajú, len realisticky opisujú skutočnosť v jej drsných rozmeroch. Sú nanajvýš súčasné nielen zobrazením života mladých ľudí, ale aj jazykom, zmýšľaním a hodnovernými situáciami.