16. (asteroid)
F:
veľké udalosti bývajú predznamenávané svetelným úkazom či zjavením sa nebeského telesa na oblohe
je to veľké zablysnutie, možno blesk sám, možno guľový blesk, každopádne úder, ktorý roztne každú vežu, každé útočisko
fyzická katastrofa v širokom pláne univerzálnej evolúcie
v našom diele chápme túto kapitolu ako blesk, ktorý sa objavuje na giorgioneho búrke
rodí sa ten najskrytejší duchovný prelom
kus rozhorúčeného kameňa, keď vrazí to toho inferna, ktoré produkuje generátor-degeón
dávno sme nestratili slovka o ďalšom vývine nášho diela, teda o tom, či dodržiavalo predpísanú štruktúru, a o tom, aké podoby by malo nadobudnúť v neskoršom
dielo sa triešti: trieštia sa vlastné pôvodné koncepcie, ktoré ho držali pokope: toto trieštenie nie je smutné, pretože nás vyvádza z afflictia, z doterajšej eklipsy: toto trieštenie prebieha rýchlo, všetkými smermi, naberá množstvo významov a ešte viac stráca, vlastne je to zrážka, impact, explózia, úlomkov sú miliardy
len žiadnu paniku!
nimiru prichádza a odchádza
terajšie dráhy neos sú totiž dlhodobo nestabilné: buď sa musia skôr či neskôr zraziť s niektorou veľkou planétou, alebo im je súdené opustiť slnečnú sústavu
tieto bantamové vlny sa pohybujú rýchlosťou niekoľko desiatok km/h a majú preto mimoriadne vysokú kinetickú energiu, ktorej uvoľnenie pri zrážke by spôsobilo explóziu na úrovni veľkého termonukleárneho arzenálu
treba rátať s dlhodobými globálnymi klimatickými dôsledkami
možnosť zrážky zeme s asteroidom je reálnou situáciou všeobecného ohrozenia pozemského života, teda aj tohto nášho diela, pritom zrážka s asteroidom väčším než zhruba 1 km by mala dlhodobé, navýsosť negatívne dôsledky
kameň, ktorý dopadne, dopadol sem už mnohokrát a zažal hlbinný plameň, ktorým sa živíme
prichádzame k prvej fáze červeného kameňa?
ak znovu dopadne, predvedie nám svoje ludus pueorum: to, čo nájde na zemi, vyhodí do vzduchu, a to, čo objaví vo vzduchu, roztrúsi po zemi
kameň, ktorý objavíme, zničí naše doterajšie poznatky, on sám však sa stane predmetom našej ďalšej práce
Kúpte si výhodne komplet troch kníh od Petra Macsovszkeho - Frustraeón, Cvičná pitva a Súmračná reč za výhodnú cenu !
Recenzie:
Kniha Frustraeón je Macsovszkého prozaickým debutom. Súčasne ju môžeme chápať ako vítané oživenie v autorovej tvorbe. Tá už začínala podliehať redundancii a neustálemu opakovaniu podobných kreatívnych nápadov. Po debutovej zbierke Strach z utópie (1994) a Súmraku cudnosti (1996) vydanej pod pseudonymom Petra Malúchová je Frustraeón ďalšou sľubnou akvizíciou.
Tento rozsahom novelistický text má okrem iného charakter pikareskného románu: protagonista putuje duchovným svetom v úsilí dosiahnuť predpokladanú transformáciu osobnosti a podstupuje pritom martýrium zmeny myslenia, aby dospel k želanému cieľu. Frustraeón má však aj znaky iniciačného románu. Hlavný hrdina - Orfaust je zasvätený do sumy informácií, ktoré sú hermeticky uzavreté, neprístupné bežnému chápaniu (súborne sa zvyknú nazývať mystériom). Už od začiatku je odhalený a špecifikovaný rozprávačskou stratégiou. Rozprávač sa štylizuje do 1. osoby plurálu, pričom je evidentne uplatnené singulárne hľadisko. Inšpiračný zdroj takéhoto spôsobu rozprávania nachádzame v stredovekej literatúre, v rozhovore duše s telom. V Macsovszkého knihe rozprávanie typu ,,my dvaja" poukazuje na rozpoltený až depersonalizovaný subjekt, ktorý nutne potrebuje podniknúť akúsi revíziu vlastných hodnôt, potrebuje nájsť stratenú rovnováhu. Z toho dôvodu sa odhodláva k rekonštrukcii osobnosti bez cudzieho prispenia.
Táto premena, ktorá má ambície spojiť sa s duchovným rastom, nie je plynulá. Z Orfausta sa stáva Famulo (žiak), zasvätenec a dychtivý príjemca ezoterických právd s obrovskou absorpčnou schopnosťou. Až nakoniec dospeje do štádia, ktorému sa v reči askétov vraví ,,bezdomovie" a mení sa na Exhausta.
Rozpoltenosť a potencia hľadania je naznačená vo voľbe mena Orfaust. Inšpirácia gréckou mytológiou, príbehom o nešťastnom Orfeovi hľadajúcom milovanú Euridyku až za hranicami ľudského bytia sa tu snúbi s umelým (nepôvodným) mýtom z pera J. W. Goetheho: s príbehom o učencovi, ktorý obetoval dušu, aby dosiahol poznanie ešte v hraniciach života.
Hľadanie orientácie, zmyslu a naplnenia má aj reálne ukazovatele. Ide o situáciu, v ktorej sa ocitá v určitej fáze svojej existencie starnúci muž, prežívajúci krízu stredného veku. Muž, ktorý pociťuje nutkanie urobiť čosi zásadné s vlastným životom. Nadobudnúť perspektívny cit, motiváciu, získať nové ideály. Preto je typom večného dieťaťa (Jungov archetyp puer) s diagnózou čudného strachu: ,,To máš preto tie zdanlivo zdravotné problémy, komunikačné lapsusy, lebo si príliš citlivý. Tvoja citlivosť ťa predurčila na veľké veci" (s. 35). Frustraeón je umeleckým obrazom rozpoloženia citlivej ľudskej bytosti v nevraživom svete súčasnosti, obrysom priestoru potenciálnej premeny, možnosti jungiliánskeho znovuzrodenia. Aj strach a frustrácia môže byť pre človeka čímsi prínosným, v tomto stave však musí zotrvať subjekt sám, bez pomoci, naplno prežiť utrpenie, pokúsiť sa z neho vymaniť vlastnými silami. Iba tak má šancu vyniesť si von cenné informácie, vzácnu skúsenosť. Iba tak má šancu obrodiť sa.
A napokon má Macsovszkého novela formálnu podobu punktrománu, no ako celok pôsobí kompaktným dojmom. Autor však tematizuje príliš excentrickú skúsenosť, vzdialenú bežnej ľudskej empírii. Zložitosť a prekomponovanosť sa ukazuje už na úrovni vety. Slovná ekvilibristika nachádza opodstatnenie v zachytení mnohotvárnych podnetov, odtieňov frustrácie, smerov a odbočiek na ceste k jej prekonaniu. Kto sa vydá na túto cestu a vytrvá, istotne získa. Ten bude považovať Frustraeón za inšpiratívne čítanie.
Jaroslav Vlnka, Knižná revue 08/2001
