Ide o projekt orálnej histórie založený na zbere, prepise a interpretácii autentických výpovedí maliarok a maliarov, ktorí svojou tvorbou zásadným spôsobom ovplyvnili situáciu v slovenskej maľbe od neskorých 50. rokov 20. storočia až po súčasnosť. V rámci domácich dejín výtvarného umenia ide o prvý projekt, ktorý v opozícii k tradičnému objektivistickému prístupu založenému na štúdiu umeleckých diel kladie dôraz na dokumentovanie osobných názorov, zážitkov a spomienok špecifickej skupiny rozprávačov. Od začiatku výskumu išlo o to, pozrieť sa na minulosť pohľadom tých, ktorí históriu umenia spoluvytvárali, a súčasne sa pýtať, či sú kanonizované dejiny umenia, resp. maľby, porovnateľné so spomienkami umelcov a umelkýň. Či ich subjektívny pohľad môže obohatiť alebo aj korigovať známu umelecko-historickú interpretáciu ich tvorby, ako aj médium samotnej maľby. Materiál získaný metódou orálnej histórie môže byť súčasne využitý aj na skúmanie opačných väzieb, t. j., do akej miery môže byť individuálna pamäť nepriamo ovplyvnená tlakom distribuovaných historických interpretácií. Zvolená metodika prináša väčšiu komplexnosť poznania a v konečnom dôsledku i porozumenia premien, ktoré sa v maľbe na Slovensku uskutočnili v posledných desaťročiach. Kniha je doplnená dvomi prípadovými štúdiami – Fenomén tzv. Matejkovej školy a Smrť maľby a súvisiace problémy.