Nezabudnuteľné príbehy Itala Sveva, ktoré obsahujú aj poviedky nepublikované počas Svevovho života....



Automobilová nehoda v septembri 1928 zabránila Italovi Svevovi dokončiť rozpracovaný román. Nedokončené zostali i mnohé poviedky, lebo ako začínajúci autor bez publika nikomu nebol povinný predkladať ucelené diela. No ako chápať prerušené "náčrty" zrelého autora? Podľa literárnych vedcov ich treba vnímať ako pomyselnú a zámernú súčasť jeho životného, ktorými chcel vyzdvihnúť pôvab nekonečného fragmentu.

I. Svevo pri istej príležitosti vysvetlil:"Verím, úprimne verím, že najlepší spôsob, ako na naučil písať, je načarbať každý deň aspoň niečo. Treba sa pokúsiť vydolovať z hĺbok vlastného bytia každý deň jeden zvuk, jeden prízvuk, jedmu skamenelinu niečoho, čo je i nie je myšlienkou, čo je i nie je citom, hoci len nejakú výstrednosť, žiaľ, bolesť, niečo úprimné... V opačnom prípade - keď si myslíme, že nadišiel pravý čas, aby sme vzali do ruky pero - hrozí, že vhupneme do zabehaných klišé alebo obídeme miesto, ktoré sme nedostatočne preskúmali. Jednoducho - mimo pera niet spásy."