„Sotva som vedela chodiť, už som sa naučila vkĺznuť pod brucho ovčích matiek a piť priamo z ich vemien. Nikdy ma neodmietli a nikdy som neutŕžila ani najmenší štuchanec. Nahrádzali mi tú, ktorá mi tak veľmi chýbala, trochu neskoršie, keď som zistila, že som najdúch. Vždy som vedela, čo je šťastie: keď je človek spokojný s tým, čo má, a sám sa prijíma taký, aký je.“
Dojímavé spomienky jednoduchej pastierky oviec Marie de Brebis už očarili nespočetné množstvo čitateľov. Dva roky pred svojou smrťou nadiktovala príbeh svojho dlhého života úspešnému francúzskemu autorovi Christianovi Signolovi – tak vznikol podmanivý portrét ženy, ktorá rozpráva o čare jednoduchých vecí.
