Kniha obsahuje dve poviedky. Dej prvej z nich, nazvanej Slnečnice, sa odohráva z väčšej časti na záhadnom slnečnicovom poli, uprostred ktorého je uväznená osamelá dievčina, ktorá so žltými kvetmi prežíva viac ako milostný vzťah, hlbší a dôležitejší, ako s jej priateľom, ktorý zahynul pri autonehode, ako aj s nevyspytateľným mladíkom, ktorý sa v jej živote objaví celkom náhodou. Druhá poviedka, Vyhláška o človeku, sa zaoberá reálnym problémom v utopistickej spoločnosti, smerujúcej k zániku. Ľudia sa totiž rozdelili na dva tábory, obyčajných ľudí a takzvaných humanoidov, ktorí majú zopár uší, očí, alebo končatín navyše. Hlavný hrdina sa pokúša rozprávať príbeh tak rozsiahly, že v ňom pláva ako kvapka slanej vody v mori. No aj v dejinách vždy existoval jedinec, ktorý dokázal ovyplyvniť ľudí, teda v našom prípade humanoidov, okolo seba a strhnúť obrovskú vlnu, ktorá zmení svet. Alebo je na to až príliš zbabelý?