Mobilná verzia
Prihlásiť sa    Registrácia

Košík Moje konto Pomoc
02/3300-2333 (Po-Pia 10:00-18:00)

 
Štvrtok, 23. Máj 2013. Meniny má Želmíra, zajtra Ela. Knihy na sklade DVD na sklade Akcia: Cena na Dnes
 

Gorila Blog

Kristína Farkašová: Taký splnený sen

Autor: Kristína Farkašová Veľkosť písma: [+] [-]Uverejnené: 17.02.2011 01:32 (pred 826 dňami)

Nikdy v živote som nemala dlhšie trvajúci sen ako tento: Mať psa. Odkedy som zistila, že pes existuje, chcela som psa. Keď sa ma niekto v detstve opýtal, že čo budem, keď budem veľká, povedala som, že pes. Namiesto toho, aby som chodila na klavír, chodila som venčiť psa. Chodila som poza klavír. A ten pes bol imaginárny. Ale chodil pri nohe, dávala som mu v električke náhubok, čakal ma pred obchodom, kde som ho priväzovala imaginárnym vodítkom.


A potom som bola veľká a sen som stále mala. A jedného dňa, krátko potom, ako som kvôli zápalom škaredým skončila na pohotovosti v Prahe (trošku citové vydieranie), som svojho vtedajšieho muža presvedčila, že sa ideme pozrieť do útulku. Len tak (do útulku sa nedá ísť pozrieť len tak...už vôbec nie na konkrétneho psa. Ale to som mu neprezradila, aby sa nezlakol). Moja kamarátka Cica, dcéra veterinára a veterinárky, mi poslala MMSku s fotkou psa, ktorý sa vraj zhodoval s mojimi predstavami. Moje predstavy boli nasledovné: chodí bez vodítka, počúva na slovo, nešteká a chce sa túliť. Cica mi povedala, že to nech si zoženiem plyšového a o niekoľko dní poslala tú osudovú fotku Jabĺčka.

Moja Pompi sa volala Jabĺčko, pretože ju našli v kontajneri na zhnitých jablkách. Dobre, že nie na niečom inom...akože by sa volala Pleseň, alebo Hovienka..Mŕtvolka... Brrr! Jabĺčko s nami v ten deň odišla domov. Navždy. Sadla si totiž medzi nás na lavičku a tvárila sa, že je naša. Alebo som sa tak tvárila ja a pes mi to zožral.

Pompi prvé dni vôbec neštekala. Ani raz. Maminka povedala, že: „Nebyuo o čem“. A šťekla, keď opravár čerpadla hodil šroubovák o zem a škaredo zahrešil.

Pompi našli so zahasenými cigaretami v chrbte. Podvýživenú, celú pokazenú a Zuzka, ktorá sa stará o nájdených psíkov zakázala, aby ju utratili. Pompi si po sterilizácií rozkúsala jazvy...ja neviem...asi sa jej nechcelo žiť. Ale Zuzka ju zase zachránila. A potom ju umiestnila do jednej rodiny, ktorá ju vrátila. Že: „ten pes sa strašne bojí a je agresívny“. Potom ju vrátila aj druhá rodina. My sme ju nevrátili. Nás sa nebála a agresívna bola len na toho opravára čerpadla. Pompi nemá rada nadávky.

Pompi hrala v divadle, chodí do divadla ako diváčka, Pompi účinkovala v šou Elán je Elán, bola na niekoľkých plesoch, keď sa zúčastnila na demonštrácií proti skládke v Pezinku, vykakala sa pred Ministerstvo životného prostredia. Pompi má názor. Keď nie som doma, určite tajne číta. Pompi mi vyliečila chronický zápal močáku a keď som chorá, môže spať so mnou v posteli. Pompi je rada, keď som chorá. Keď Pompi leží, má šarmantne prekrížené predné labky a milovalo ju veľa psov z obce, kde sme bývali. Má rada úplne všetko, čo sa dá jesť, ale neváľa sa v mŕtvolách. Pompi má na konci čierneho chvosta biele chlpy. Niekto nám raz povedal, že sa nám pára pes. Keď jej je dobre, krochká. Moja psychologička odporúča svojim klientom, aby tiež mali svoju Pompi.

Pompi je len prezývka. Volá sa Pomponette. Je to pointa mojej postavy Pomponette, ktorú som hrala v Činohernom klube v Prahe a na javisku som bola asi štyri minúty. Jazdila som kvôli tej postave do Prahy...áno, kvôli tým štyrom minútam a cítila som sa nenaplnená. Preto Pomponette. Po francúzsky ozdôbka (konkrétne vraj taký ten ozdobný brmbolec napríklad na závesy).

Pompi je najvác. Moja mama povedala, že je to dobrý človek.

Pompi som zachránila život. Raz. Ona mne miliónkrát.

Tento článoček nechávam Pompi otvorený v počítači. Aby si ho zajtra, keď nebudem doma, prečítala. Lebo ja jej síce toto všetko hovorím, ale neverí mi. Akonáhle odpíše dám Vám vedieť.


  Páči sa Vám tento BLOG? Staňte sa našim fanúšikom.

Zdieľaj na Facebooku    Twitter    Vybrali.SME   


  Komentáre k článku


mia (poprad) | 18.Februára 2011 | 03:54 (825 days)

Krásny článok:) Kiež by bolo čoraz viac psíkov s takýmto šťastným pokračovaním svojho spočiatku neľahkého života.

ewabewa (bratislava/bašovce) | 18.Februára 2011 | 06:37 (825 days)
kraaaaasne...mileeeee...:)
ja mam doma 3 psikov...jedneho chcem mat i tu - niedoma v bratislave..
...ale osud nam nejak nepraje, tak snad...raz....:)....Teraz mačkam a hladkam vsetkych psikov u nas v panelaku...a vo vytahu dufam, ze sa spolu zasekneme...:) ...

Kusturica (Bratislava) | 20.Februára 2011 | 08:49 (822 days)
Článok som čítala pomaličky - to aby som si predlžovala okamih čítania a radosť z neho na čo najdlhší čas . S okruhom mojich priateliek sme tomu, čo opisuje Kristína v článku voľakedy dávno hovorili ako o syndróme žien po štyridsiatke ( to akože deti vyletia z rodinného hniezda a ty potrebuješ mať niekoho na hladkanie ). Až do okamihu, kedy som si pred šiestimi rokmi priviedla domov malé šesťtýždňové šteniatko, som tomu v podstate nerozumela . A teraz? Doma ma vždy víta tvor, ktorý ako jediná živá bytosť v mojej domácnosti nie je nikdy nahnevaný, miluje ma úplne bezvýhradne a je nadšený z akéhokoľvek momentu, kedy si na neho nájdem čo i len trocha času . A ako bonus som ešte " babka " od kocúrika najdúšika, ktorého našiel môj syn s priateľkou , ktorého u mňa občas " odložia " a na ktorého nedá dopustiť ani jeho psí štyridsaťkilový kamarát. A čo tým chcem povedať ? Že tie oddané zvieracie očká stoja za to.

evena (Bratislava) | 21.Februára 2011 | 12:11 (822 days)
krasne, aj ked havovi v minulosti nebolo co zavidiet. sama mam dve nadherne vlcice, teda feny nemeckeho ovciaka, kvoli ktorym podstupujem neprijemne a drahe liecby zradnej choroby, aby som sa ich nemusela vzdat. tak si navzajom doplname a verim, ze aj sprijemnujeme zivot a hadam nam to este vela rokov vydrzi. kristinke aj pompi zelam vela nadhernych spolocnych chvil.

sirka (PB) | 2.Marca 2011 | 08:43 (812 days)
usmievam sa .. tolko milých slovičok o chlpačikoch... teda o jednom,
o Pompi ...
straaašne dobre sa to čitalo,
mam rada pribehy so šťastnym koncom,
v dnešnom syntetickom svete je ich primalo...
Tešim sa ďalšie članočky od Kristiny a možno raz aj od Pompi,
kedže vie čitať, je jasné že asi aj pisať ....

jajtabajta (vrbové) | 4.Marca 2011 | 08:38 (810 days)
Veľmi milé, ako autorka :-) Srdečne zdravím a želám veľa úspechov.

polar (BA) | 7.Marca 2011 | 12:36 (808 days)
Ak Kristína napíše raz knihu v podobnom duchu, sadnem si na balkón vyložím nohy a jedným dychom ju prečítam...

majuška (Michalovce) | 7.Marca 2011 | 10:59 (807 days)
Nádherný článok.....želám veľa úspechov.

serpico (čarokrásna Banská Štiavnica) | 9.Marca 2011 | 10:51 (805 days)
...krasne napisane, mat psika je uzasne, poznam to, mame jeden maly zazrak doma !

http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=215588&poradie=6&form_hash=gallery

Ak chcete komentovať aj Vy, je potrebné byť prihlásený. Kliknite sem!

Permalink: (Permanentný odkaz na článok)
http://www.gorila.sk/clanok-1379/kristina_farkasova_taky_splneny_sen


© 2013 Beyond Media s.r.o. Gorila.sk je on-line magazín spoločnosti Beyond Media s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich spoločnosť. Spravodajská licencia vyhradená.

      
Kristína Farkašová
Kristína Farkašová

pochádza z hereckej rodiny, ale vyštudovala dramaturgiu. zo začiatku písala hlavne scenáre no komediantská krv sa nezaprela a Kristína sa začala objavovať v divadle, seriáloch a neskôr sa postavila aj pred filmovú kameru. píše do časopisov, moderuje, spieva, maľuje naivné obrázky na textil a fotografuje. od roku 2004 hráva na doskách slovenského Radošinskeho naivného divadla, naštudovala hlavnú ženskú úlohu Ully v muzikály Producenti. hosťovala v pražskom Činoherním klubu, v slovenskej televízii sa prvýkrát objavila v seriály Rodinné tajomstvá, ktorý odštartoval slovenskú seriálovú tvorbu


NAJNOVŠIE ČLÁNKY:
Adriana Markovičová: Všetci sa raz stretneme v Star Treku 21.03.2012
Podľa mňa je tá blonďavá Bardotka na omyle. Nie, nehovorím teraz o potrebe starať sa o psy, mačky, kozy a iné zvery, to, samozrejme treba. Ide skôr o ten jej slávny výrok – raz sa vraj všetci stretneme v jednej posteli. Je to inak.

Adriana Markovičová: Krstný otec by si nemal kupovať pomaranče 06.03.2012
Niežeby mal na ne alergiu, to nie. Naopak, pomaranče sú veľmi zdravé. Obsahujú vitamín C, kvercertín, provitamín A a kyselinu listovú. Keď vás potom Tattagliovci rozstrieľajú na rešeto, umriete veľmi zdraví. Aj s tými antioxidantmi v krku.

Veronika z Plamienka: Ako čeliť vlastným stratám 05.03.2012
V minulom roku som mala vzácnu príležitosť stať sa jedným z dobrovoľníkov v Dennom centre Plamienok n.o., ktorí majú pomáhať s program pre deti, ktoré stratili súrodenca. Súčasťou mojej prípravy bol aj kurz s názvom Sprevádzanie rodín v smútení.

Karin Krausová: Literatúra nie je dobrá alebo zlá... 05.03.2012
...je iba čítaná, alebo nečítaná. Ako čitateľka toho, čo nám kedysi ponúkali kníhkupectvá ako "dobrú" literatúru, som si urobila pár záverov. Len tak pre seba. Keď som to potom nesmelo konfrontovala s priateľmi, zistila som, že v tom nie som sama.

Samo Marec: Spomienka na holokaust a iné príjemné veci 16.01.2012
Existuje jedna konkrétna výhoda toho, ak sa voláte Samuel. Raz za čas, na špecifických miestach a pri špeciálnych príležitostiach, sa vám môže stať, že vás neznámy človek obdarí pohľadom, ktorý by dobrý konšpiračný teoretik označil za spiklenecký...

Kristína Farkašová: Vianoce 23.12.2011
Vonku zúri skorá jar, na dvore mi kvitnú kríky, no ja otvorím dvere svojho bytíku, vojdem a okrem mojej psice na mňa skočí vôňa medovníkov a ihličia. A ja viem, napriek jarnému vánku, že u mňa budú Vianoce aj keby čo!

Andrea Coddington: „Život je radostná spoluúčasť na zázraku bytia.“ 20.12.2011
Mal svojský humor a ešte raz, asi už naposledy, zaplnil námestia. So všetkým, čo k tomu neodmysliteľne patrí: sviečkami, kľúčmi, zástavami a úctou.

Karin Krausová: Biely balet 04.12.2011
Nedá mi, aby som si do „bieleho baletu“, a tým nemám na mysli našich futbalistov, nerypla opäť. Biely balet ich nazývam už nejaký ten čas, pretože naše zdravotníctvo pripomína pekných pár rokov umierajúcu labuť Piotra Iljiča Čajkovského.

Dorka Nvotová: U holiča 28.11.2011
Klep, klep, klep. Puk. Prááááááásk. Nepálsky kaderník indického pôvodu mi potom, čo ma ostrihal, dáva masáž hlavy. Ťuk-ťuk. Hánky a prstové kĺby mu praskajú, keď mi nimi klepká po hlave. Vysvetľujem mu, že ten trik s praskaním stavcov nemám rada.

Oľga Feldeková: Plán B 21.11.2011
Poznám autentický príbeh manželov, hovorme im Jozef a Mária. Jozef pred vojnou ťažko pracoval hlboko pod zemou v bani vo Francúzsku. Takmer nejedol, aby našetril peniaze. Chcel sa oženiť s Máriou vo svojej domovine. Ako si predsavzal, tak aj spravil.

Jozef Banáš: Zbabelci 18.11.2011
Predstavujem si ako asi vyzerá tvár niektorého z tých zbabelcov, ktorí na mňa anonymne brýzgajú. Už roky mám sen, že sa nájde aspoň jeden, ktorý vyjde zo svojej anonymity a ukáže mi tvár.

Samo Marec: Ako sme čítali Kurta Vonneguta 15.11.2011
Neboli sme normálni, čo, ako zisťujem, predznamenáva moju snahu byť normálny, ktorá sa tiahne doterajším životom a je zatiaľ neúspešná.

 
 
Predajňa Gorila.sk prijíma platby cez:
Potrebujete pomoc? Vaše konto Platby a doručenie
© 2008 Gorila.sk - Všetky práva vyhradené