Vedeli ste, že Gorila vám prináša najviac knižných výpredajov, aby ste mali stále čo čítať? Kliknite a zistite viac.
 
Prihlásiť sa    Registrácia

Košík Moje konto Pomoc
02/3300-2333 (Po-Pia 8:30-17:00)

Vedeli ste, že Gorila vám prináša najviac knižných výpredajov, aby ste mali stále čo čítať? Kliknite a zistite viac.
 
 
Štvrtok, 26. Máj 2016. Meniny má Dušan, zajtra Iveta. Knihy na sklade DVD na sklade Akcia: Cena na Dnes
 

Gorila Blog

Jozef Banáš: Zbabelci

Autor: Jozef Banáš Veľkosť písma: [+] [-]Uverejnené: 18.11.2011 02:32 (pred 1652 dňami)

Mal som v živote možnosť zhovárať sa s ľuďmi z mnohých národov. Niektorí boli uzatvorení a mlčanliví, iní otvorení a zhovorčiví. Dokonca sa s úsmevom na tvári a s neskrývaným záujmom zúčastnili debaty, aj keď ničomu nerozumeli, ako napríklad Nepálci, Indovia či Tibeťania. Našťastie sa viem dohovoriť v niekoľkých jazykoch a tak som si urobil celkom slušný názor o spôsobe komunikácie jednotlivých národov a zistil som zaujímavú súvislosť. Tie národy, ktoré sú v komunikácii úprimné a spontánne, majú vyššiu životnú úroveň.


Besedoval som nedávno o mojich knihách v Haagu a Kodani, predtým vo Frankfurte, Zürichu a Paríži. Dostával som otázky nielen príjemné. Kládli mi ich však priamo do očí, každý sa predstavil plným menom. Trochu ma táto úprimnosť prekvapila. Priatelia, ktorí už dlhšie žijú v Kodani a v Amsterdame mi vysvetľovali, že aj im trvalo istý čas, kým si zvykli na holandskú či dánsku priamočiarosť. Niekedy mali dokonca pocit, že Holanďania a Dáni sú nezdvorilí, keď vo svojich vyjadreniach nekľučkujú a nevykrúcajú sa. Po čase však pochopili, že tento spôsob komunikácie im je prirodzený a vôbec sa nechcú nikoho dotknúť, tobôž ho uraziť. Môj slovenský priateľ žijúci v Holandsku mi potvrdil, že slovo anonym sa v tejto krajine vyskytuje výrazne menej ako na Slovensku. Tam sa výhrady voči druhému hovoria rovno do očí. Túto skúsenosť mám so severskými národmi a s Američanmi a Kanaďanmi osobne. Keď ma kritizovali, alebo mi verejne oponovali na medzinárodných fórach, cítil som sa spočiatku dotknutý, ale časom som pochopil, že to myslia úprimne a považovali by za nedôstojné vyjadriť svoj názor poza chrbát. Tak ako vravel Kristus – „tvoja reč nech je ano – ano, nie – nie“. Nóri, Švédi, Dáni, Holanďania sú národy početnosťou podobné Slovákom. Zaujímavé je, že sa vo svete dokázali ďaleko viac presadiť ako my. Premýšľal som nad ich a našou históriou. Na rozdiel od ich sebavedomej histórie sa my podobným pochváliť nemôžeme. Tisícročná absencia vlastného štátu a teda zodpovednosti za seba samých sa v našej národnej povahe prejavila. Svojho času som na jednom z palácov viedenského Hofburgu objavil pri jednom z bočných schodíšť nápis „Lakaientreppe“ – schodište pre lokajov. Naši predkovia majú s lokajstvom svoje skúsenosti. Vo Viedni, Budapešti, ale aj doma. Pozor, mám na mysli lokajov a nie sluhov. Sluha je ten, kto svojmu pánovi slúži oddane a má pána rád. Lokaj je ten, kto sa tvári, že slúži pánovi oddane, do očí sa mu zaliečavo usmieva, no zozadu by ho najradšej zaklal. Možno tu niekde vznikli prví slovenskí anonymovia. Zdá sa, že lokajská tradícia anonymov sa úspešne v našich génioch usadila a funguje naplno. Mnohí z nás majú s anonymami osobnú skúsenosť. Zbabelo vypisujú z bezpečia svojich internetových úkrytov a tešia sa ako smradia a blížia tým, ktorí sa nemôžu brániť. Kydajú hlava nehlava a keď ich človek vyzve, aby ukázali svoju tvár, keď si na nich posvieti, rozpŕchnu sa ako potkany.


Vo Švédsku, Dánsku, Nórsku, Holandsku, USA je pretvárka a pokrytectvo v ľuďoch ďaleko menej zakorenená ako u nás, či v južných krajinách. Grécke lži sa ukazujú vo svojej nahote, Taliani dlhé roky trpeli farizejského premiéra s ukážkovou vlasovou pomádou a málokomu to vadilo. V našich katolíckych farnostiach majú tiež skúsenosti s farármi a ich kuchárkami, všetci v dedine to vedia, ale pokrytecky to tolerujú. Veď si o pánovi farárovi či inom blížnom pekne porozprávame vtedy, keď tam s nami nebude. Tak po slovensky, poza chrbát, anonymne. Neviem či anonymita, teda zbabelosť dajako s tým súvisí, ale všimol som si, že tam, kde sú ľudia úprimnejší sa žije lepšie. Nielen duchovne ale i materiálne. Porovnajte si protestantské krajiny severnej Európy s tými katolíckymi na juhu, kto hospodári zodpovedne a kto nezodpovedne, porovnajte si životnú úroveň väčšinovo nekatolíckej severnej Ameriky s katolíckou južnou Amerikou. Rád by som, keby som sa mýlil...

Predstavujem si ako asi vyzerá tvár niektorého z tých zbabelcov, ktorí na mňa anonymne brýzgajú. Už roky mám sen, že sa nájde aspoň jeden, ktorý vyjde zo svojej anonymity a ukáže mi tvár. Možno, ak dokážu vyjsť zo svojej lokajskej anonymity všetci slovenskí zbabelci, budeme jedného dňa tam, kde sú Švédi, Dáni či Holanďania.

Ale aby som dal možnosť aj zbabelcom, končím. Môžu začať brýzgať!


  Páči sa Vám tento BLOG? Staňte sa našim fanúšikom.

Zdieľaj na Facebooku    Twitter    Vybrali.SME   


  Komentáre k článku


Pet (vt) | 18.Novembra 2011 | 05:21 (1651 days)

a co vy odvazni? kedy ste prisli pred narod a vystupili so slovami pokory. Prepacte obcania, tym ze sme vstupili do komunistickej strany a STB, sme urobili velku chybu. Stali sme sa sucastou systemu, ktory likvidoval vsetko. Ja zbabelec, ktory ovladam len 3 jazyky, som po skonceni VS isiel pracovat ako drevorubac, aby som nemusel zo seba robit idiota. Kazdy to vedel, ze komunizmus je sialenstvo a len par statocnych a odvaznych vstupilo a dnes tvrdia, ze sa nic nestalo, ze ich podpisy boli sfalsovane. Pan Banas ako zamestnanec velvyslanectva ste urcite presiel skolenim, ktoreho zaklad bol za kazdej situacie zatlkat, zatlkat a sto krat zatlkat a k nicomu sa nepriznat. Je na case vyjst s pravdou von a nie tu porovnavat klasicke demokracie s rozkradnutym a bezpravnym statom. Ked poslete email, kludne sa Vam predstavim.

erika (martin) | 17.Decembra 2011 | 10:26 (1622 days)
Pán Banáš, poznám Vaše knihy a hlboko sa pred Vami skláňam.
Vážim si nesmierne ľudí, ktorí dokážu hovoriť pravdu v každý čas a nehľadia na osobný prospech. Ani na riziká, lebo je nepopierateľné, že vstali "noví bojovníci" a znovu je riziko hovoriť pravdu, hovoriť, čo si skutočne myslíme.
Máme tu nových malých eštébáčikov, sledovačov a odpočúvajúcich a tvárime sa, že je to v poriadku. Nie je.
Niekde sa už zase zakladajú osobné spisy nepohodlných režimu.
Treba to zastaviť, treba o tom otvorene hovoriť a treba sa pýtať: "naozaj sme toto chceli?" Ja si to nemyslím.

Ak chcete komentovať aj Vy, je potrebné byť prihlásený. Kliknite sem!

Permalink: (Permanentný odkaz na článok)
http://www.gorila.sk/clanok-1710/zbabelci


© 2016 Beyond Media s.r.o. Gorila.sk je on-line magazín spoločnosti Beyond Media s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich spoločnosť. Spravodajská licencia vyhradená.

      
Jozef Banáš
Jozef Banáš

slovenský prozaik, dramatik, diplomat a politik. bol top-manažérom, novinárom, diplomatom, ale aj poslancom Národnej rady SR, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a podpredsedom Parlamentného zhromaždenia NATO. je autorom kníh Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka, Idioti v politike, Kód 9 a Sezóna potkanov. ovláda päť jazykov, je ženatý a má dve dcéry, jednou z nich je známa moderátorka Adela Banášová


NAJNOVŠIE ČLÁNKY:
Adriana Markovičová: Všetci sa raz stretneme v Star Treku 21.03.2012
Podľa mňa je tá blonďavá Bardotka na omyle. Nie, nehovorím teraz o potrebe starať sa o psy, mačky, kozy a iné zvery, to, samozrejme treba. Ide skôr o ten jej slávny výrok – raz sa vraj všetci stretneme v jednej posteli. Je to inak.

Adriana Markovičová: Krstný otec by si nemal kupovať pomaranče 06.03.2012
Niežeby mal na ne alergiu, to nie. Naopak, pomaranče sú veľmi zdravé. Obsahujú vitamín C, kvercertín, provitamín A a kyselinu listovú. Keď vás potom Tattagliovci rozstrieľajú na rešeto, umriete veľmi zdraví. Aj s tými antioxidantmi v krku.

Veronika z Plamienka: Ako čeliť vlastným stratám 05.03.2012
V minulom roku som mala vzácnu príležitosť stať sa jedným z dobrovoľníkov v Dennom centre Plamienok n.o., ktorí majú pomáhať s program pre deti, ktoré stratili súrodenca. Súčasťou mojej prípravy bol aj kurz s názvom Sprevádzanie rodín v smútení.

Karin Krausová: Literatúra nie je dobrá alebo zlá... 05.03.2012
...je iba čítaná, alebo nečítaná. Ako čitateľka toho, čo nám kedysi ponúkali kníhkupectvá ako "dobrú" literatúru, som si urobila pár záverov. Len tak pre seba. Keď som to potom nesmelo konfrontovala s priateľmi, zistila som, že v tom nie som sama.

Samo Marec: Spomienka na holokaust a iné príjemné veci 16.01.2012
Existuje jedna konkrétna výhoda toho, ak sa voláte Samuel. Raz za čas, na špecifických miestach a pri špeciálnych príležitostiach, sa vám môže stať, že vás neznámy človek obdarí pohľadom, ktorý by dobrý konšpiračný teoretik označil za spiklenecký...

Kristína Farkašová: Vianoce 23.12.2011
Vonku zúri skorá jar, na dvore mi kvitnú kríky, no ja otvorím dvere svojho bytíku, vojdem a okrem mojej psice na mňa skočí vôňa medovníkov a ihličia. A ja viem, napriek jarnému vánku, že u mňa budú Vianoce aj keby čo!

Andrea Coddington: „Život je radostná spoluúčasť na zázraku bytia.“ 20.12.2011
Mal svojský humor a ešte raz, asi už naposledy, zaplnil námestia. So všetkým, čo k tomu neodmysliteľne patrí: sviečkami, kľúčmi, zástavami a úctou.

Karin Krausová: Biely balet 04.12.2011
Nedá mi, aby som si do „bieleho baletu“, a tým nemám na mysli našich futbalistov, nerypla opäť. Biely balet ich nazývam už nejaký ten čas, pretože naše zdravotníctvo pripomína pekných pár rokov umierajúcu labuť Piotra Iljiča Čajkovského.

Dorka Nvotová: U holiča 28.11.2011
Klep, klep, klep. Puk. Prááááááásk. Nepálsky kaderník indického pôvodu mi potom, čo ma ostrihal, dáva masáž hlavy. Ťuk-ťuk. Hánky a prstové kĺby mu praskajú, keď mi nimi klepká po hlave. Vysvetľujem mu, že ten trik s praskaním stavcov nemám rada.

Oľga Feldeková: Plán B 21.11.2011
Poznám autentický príbeh manželov, hovorme im Jozef a Mária. Jozef pred vojnou ťažko pracoval hlboko pod zemou v bani vo Francúzsku. Takmer nejedol, aby našetril peniaze. Chcel sa oženiť s Máriou vo svojej domovine. Ako si predsavzal, tak aj spravil.

Jozef Banáš: Zbabelci 18.11.2011
Predstavujem si ako asi vyzerá tvár niektorého z tých zbabelcov, ktorí na mňa anonymne brýzgajú. Už roky mám sen, že sa nájde aspoň jeden, ktorý vyjde zo svojej anonymity a ukáže mi tvár.

Samo Marec: Ako sme čítali Kurta Vonneguta 15.11.2011
Neboli sme normálni, čo, ako zisťujem, predznamenáva moju snahu byť normálny, ktorá sa tiahne doterajším životom a je zatiaľ neúspešná.

 
 

Potrebujete pomoc? Vaše konto Platby a doručenie
© 2008 Gorila.sk - Všetky práva vyhradené