✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Neobyčajne pútavý triler o bezbrannej žene, ktorá musí znášať utrpenie, o jednom tvrdohlavom kriminalistovi a o páchateľovi, ktorý nepozná zľutovanie. Napínavé čítanie a súčasne sonda do temných hlbín ľudskej duše. Po traumatickej udalosti, ktorú komisár Carla Morck prežil počas služby, ho preložili do nového Oddelenia Q, kde sa má zaoberať nevyšetrenými prípadmi z minulosti. Prípad mladej političky Merete Lynggaardovej, ktorá pred rokmi zmizla bez stopy, v ňom prebudí detektívne inštinkty, ktoré považoval za dávno vyhasnuté. Pri pátraní mu účinne pomáha svojrázny arabský prisťahovalec Asad, ktorého prítomnosť v príbehu je zdrojom multikultúrneho napätia i mnohých humorných situácií. Čím hlbšie Carl Morck preniká do prípadu, tým väčšie nezrovnalosti nachádza. Naozaj je možné, že tá žena ešte žije, že ju niekto väzní a týra na neznámom mieste? Autor sa pohráva s detailmi, s potešením dávkuje dej a na konci pozvoľna spája jednotlivé diely skladačky. Zápletka je zložitá, premyslená do najmenšieho detailu. Máloktorému autorovi sa podarí vytvoriť takú napätú atmosféru. Kniha je ako stvorená na námet pre úspešný seriál alebo filmové plátno. Z dánskeho originálu Kvinden i buret (JP/Politikens Forlagshus Kobenhavn, 2007, Dánsko) preložil Peter Kerlik.
Ukážka textu z knihy
„Prečo si niekedy nevyjdeš s Tagem Bagessenom?“ dorážala na ňu jej sekretárka, keď sa vyhýbali v malej modrej audine kalužiam na parkovisku parlamentu v Christiansborgu. „Dobre viem, že mnohí by si s tebou niekam vyšli, ale on je z teba celý paf. Koľkokrát sa už pokúšal pozvať ťa na rande? Zrátala si niekedy, koľko odkazov ti nechal na stole? Naposledy dnes. Daj mu predsa šancu, Merete.“
„Prečo mu ju nedáš sama?“ Merete na ňu zazrela a hodila na zadné sedadlo kopu zložiek s písomnosťami. „Čo by som si počala s hovorcom za dopravu zo strany Radikálny stred, vieš mi to povedať, Marianne? Som azda nejaký kruhový objazd v Herningu?“
Merete pozrela smerom k Múzeu zbraní, kde stál muž v bielom baloniaku a fotografoval budovu. Odfotografoval si aj ju? Potriasla hlavou. Pocit, že ju niekto sleduje, ju začal obťažovať. Úplná paranoja. Už by si mala odpočinúť.
„Tage Baggesen má tridsaťpäť rokov a vyzerá bohovsky dobre. Možno by mal zhodiť niekoľko kíl, ale na druhej strane má usadlosť vo Vejby. Áno, a myslím, že aj nejaké pozemky v Jutsku. Čo viac by si chcela?“
Merete na ňu pozrela. Skepticky potriasla hlavou. „Áno, má tridsaťpäť a ešte býva s mamou. Vieš čo, Marianne, vezmi si ho sama. Si z neho celá paf. Vezmi si ho. Je tvoj!“
Vzala sekretárke z rúk štós spisov a položila ich na sedadlo k ostatným. Hodiny na palubnej doske ukazovali 17.30. Už mešká.
„Tvoj hlas bude dnes večer v parlamente chýbať, Merete.“
„No a?“ pokrčila plecami. Pri vstupe do politiky uzavrela s predsedom klubu Demokratickej strany dohovor, že po šiestej hodine večer je voľná, ak nepôjde o nejaké dôležité zasadnutie alebo hlasovanie. „To nie je problém,“ povedal jej vtedy, lebo si uvedomoval, koľko hlasov pritiahla. Tak že by to nemal byť problém ani dnes.
„Priznaj sa, Merete. Kam ideš?“ Sekretárka zvedavo sklonila hlavu. „Ako sa volá?“
Merete sa na ňu pousmiala a zabuchla dvere. Bol najvyšší čas, striasť sa Marianne Kochovej.
