Pády hospitalizovaných pacientov patria k pomerne častým nežiaducim udalostiam, sú perzistentných problémom verejného zdravia, vyskytujú sa v každom veku, v rôznych špecifických skupinách pacientov, na každom oddelení. V Slovenskej republike sú metodickým usmernením z roku 2014 zaradené do systému hlásenia chýb a nežiaducich udalostí ako súčasť kultúry bezpečnosti poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Oficiálne štatistické údaje o počte pádov pacientov, o následných zraneniach, prípadne smrti následkom pádu nie sú odbornej verejnosti na Slovensku bežne dostupné, preto sa často uvádzajú údaje z rôznych medzinárodných zdrojov. Jednotlivým poskytovateľom starostlivosti sú tieto údaje známe z dobrovoľných a povinných hlásení a ich analýza je podkladom na priame zlepšovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti a podporu zdravotníckych pracovníkov vykonávať svoju prácu bezpečnejším spôsobom. Manažment nemocníc na Slovensku na základe týchto analýz implementuje následne do politiky kvality rôzne parciálne preventívne intervencie, ale komplexný prístup k problematike pádov v klinickej praxi, ale aj na vzdelávacích inštitúciách pre zdravotnícke profesie absentuje. Domácich štúdií a iných relevantných dokumentov k tejto téme je stále pomerne málo, a to aj napriek tomu, že nás Európska komisia upozornila, že v oblasti bezpečnosti pacienta stále nenapĺňame všetky odporúčania.
