Táto knižka je výberom z mojich esejí, glos či úvah podobných žánrov, ktoré sa tak či onak prepletali okolo tých istých kľúčových slov: Praha, Slovensko, literatúra. Zistil som, že ich je za ostatné roky naozaj veľa. Rozhodol som sa ich vydať v predstave, asi prismelej, že takto súborne dávajú istý náhľad na to, čo znamená Praha pre slovenskú literatúru, čo znamenajú Slováci pre literárnu Prahu, čo znamená literatúra pre Prahu a čo pre Slovensko.
Tie, ktoré som napokon vybral, som publikoval v rokoch 1996-2004 v časopise Slovenské dotyky, internetovom denníku Český a slovenský svet, česko-slovenskej revue Zrkadlenie-Zrcadlení, týždenníku Literární noviny, v rôznych zborníkoch a antológiách i knižne. Uverejňujem ich úmyselne iba s minimálnymi úpravami a datovaním.
Neodpustil som si drobné i väčšie tematické presahy. Vždy som mal pocit, že práve tie sú veľmi dôležité. Vzťah takzvanej veľkej literatúry k piesňovým textom, k tvorbe na internetových literárnych serveroch, prípadne k zdanlivo len recesistickej tvorbe „pomarančovej alternatívy“. Vzťah literatúry, umeleckej kultúry či vôbec humanitnej vzdelanosti k exaktnej vede. Vzájomné ovplyvňovanie sa výtvarného a slovesného umenia. Porovnanie česko-slovenských literárnych vzťahov so slovensko-maďarskými alebo slovensko-ukrajinskými. Všetko je však nazerané práve prizmou spomínaných troch kľúčových slov, veď napokon, dá sa to povedať aj celkom jednoducho: optikou Slováka žijúceho v Prahe a zaujímajúceho sa o literatúru.
Do knihy som zaradil aj desiatku literárnych rozhovorov. Mal som šancu napísať rozhovory vari so stovkami osobností, ktoré mali čo povedať. Boli medzi nimi prezidenti, predsedovia parlamentov, premiéri, ministri, veľvyslanci, ako aj krásne herečky a speváčky či najúspešnejší podnikatelia. Predsalen mám však asi najbližší vzťah práve k interview so spisovateľmi. Je potešujúce, že niektorí z nich sú či boli súčasne prezidentmi, veľvyslancami, predsedami parlamentov, ministrami, hovorcami prezidentov, ba i krásnymi herečkami a dokonca šéfkami zbrojárskych konzorcií – spomenúť stačí Václava Havla, Rudolfa Schustera, Ladislava Balleka, Petra Pitharta, Rudolfa Chmela, Antona Baláža, Jozefa Leikerta, Zuzanu Cigánovú či Viktoriu Hradskú. Vybral som desať takých, ktoré – zdalo sa mi – v niečom dôležitým spôsobom dopĺňajú tú mozaiku, ktorú som sa touto knižkou pokúsil naznačiť.
Som šťastný, že moje texty môžu viesť akýsi dialóg s vynikajúcimi fotografiami Petra Župníka. Keď sme ho kedysi v roku 1999 s kolegyňou v Paríži stretli (a videli po prvý raz v živote!) mali sme okamžite pocit, že je to ten najpochopiteľnejší človek na svete, niekto, koho poznáme už dlho. Peter Župník je fotograf, ktorý si pre svoju prácu vzal zo sveta dospelých profesionalitu, poctivosť a vytrvalosť, zo sveta detí hravosť a schopnosť dívať sa na obyčajné veci tak, akoby ich videl po prvý raz v živote. To ho spája s tými najlepšími spisovateľmi. Ba – tým sa stáva básnikom. Básnikom každodenných zázrakov. Autor
