V tridsiatich esejach vedie autor čitateľa dejinami Slovenska - od kráľa Svätopluka po súčasnosť. Mnohé z jeho záverov sú originálne a rúcajú skostnatené historiografické konštrukcie, ktoré sa národnými dejinami akoby automaticky presúvajú z jednej generácie na druhú. Tkáč sa zamýšľa nad "slovenskosťou" v našom živote, rieši otázky počiatku našich dejín, vzniku dvoch samostatných republík, ale aj súčasné politicko-spoločenské vplyvy civilizovanej Európy na náš život.
Zostalo nám Slovensko prirodzene chránené na severe a severozápade, kde sa opiera o hrebene Karpatského oblúka, ktorému trónia hory – Tatra a Fatra (Matra je dnes v Maďarsku), a horami sú u nás aj lesy, v ktorých sú nedobytné skrýše, bájne víly a škriatkovia. Slovensko veky bolo Uhorskom, bolo a zostalo pri horách, v staršom úze „u hôr“. K „u hôr“ je veľmi blízko „Uhor“ a „Uhorsko“. Dve tretiny slovenského územia tvoria hory. „Uhorsko u hôr“ – je to naozaj len náhodná slovná hračka?"
