Nakúp aspoň za 39€ a poštovné máš úplne zadarmo!

Kniha Revue svetovej literatúry 4/2015 -

Revue svetovej literatúry 4/2015


🌴 Máme na sklade, posielame ihneď.
5,00€
Zľava 7%
4,65€

Štvrté číslo Revue svetovej literatúry je venované lusofónnej literatúre, ktorá zahŕňa portugalsky píšucich autorov nielen z Portugalska, ale napr. aj z Brazílie, Angoly, Mozambiku či Kapverdských ostrov.
Ukážky z lusofónnej literatúry k vám prichádzajú na stranách RSL už po tretíkrát. Prvýkrát ste mali možnosť zoznámiť sa s touto – pre nás stále dosť neznámou – literatúrou v roku 2001, potom v roku 2007, a teraz, po ôsmich rokoch, opäť prinášame závan lusofónnej exotiky.
Hoci vám predstavujeme aj afrických a juhoamerických autorov, prevládajú v tomto čísle najmä ukážky z tvorby portugalských autorov. Za posledné roky prešla portugalská literatúra dynamickým vývojom: objavilo sa v nej množstvo nových autorov, z ktorých niektorí sa definitívne etablovali a priniesli so sebou aj nové témy.
Snažili sme sa o vyvážený výber, ktorý by na jednej strane odzrkadľoval nové témy a poetiku mladších autorov a súčasne predstavil stálice portugalskej literárnej scény. Takými autormi sú napríklad António Lobo Antunes – spolu so José Saramagom (zos. 2010), doteraz jediným portugalským držiteľom Nobelovej ceny za literatúru (1998) najväčšie meno súčasnej portugalskej literatúry. Slovenskí čitatelia mali možnosť zoznámiť sa s jeho tvorbou prostredníctvom románu Hra o prekliatych, ktorý do slovenčiny preložila Jana Benková Marcelliová. Antunes (pôvodným povolaním psychiater) sa stal priamym svedkom angolskej vojny za nezávislosť, keď v rokoch 1971 až 1973 pôsobil v portugalskej armáde ako lekár. Táto traumatizujúca skúsenosť sa stala námetom pre mnohé z jeho románov, v ktorých zobrazil dopad vojenského besnenia nielen na psychiku jednotlivca, ale aj na celú portugalskú porevolučnú spoločnosť. S koloniálnou vojnou a jej dopadom na život portugalských žien sa vo svojej tvorbe vyrovnávala aj Lídia Jorge – jedna z hlavných predstaviteliek porevolučnej a postmodernej portugalskej literatúry. Problematika mužsko-ženských vzťahov, vnútorný svet žien a meniace sa postavenie žien v portugalskej spoločnosti ostávajú tematickými konštantami jej tvorby, kým po formálnej stránke patrí stále k odvážnym experimentátorkám.
Dôležitými osobnosťami súčasnej portugalskej literatúry sú aj dvaja štyridsiatnici: Gonçalo M. Tavares a José Luís Peixoto. Tavaresove diela sa vyznačujú lakonickým, triezvym štýlom, ktorý kontrastuje s opisovanými mrazivými medziľudskými vzťahmi a citovou prázdnotou postáv (napr. román Jeruzalem, z ktorého prinášame ukážku).
José Luís Peixoto býva pre svoj poeticko-fantastický štýl často pripodobňovaný k magickému realizmu. Jeho diela sa vyznačujú silným poetickým nábojom a dokazujú, že v portugalskej literatúre je hranica medzi poéziou a prózou veľmi hmlistá. Nie náhodou je väčšina prozaikov súčasne aj básnikmi, čo je aj prípad samotného Peixotu. Niektoré z jeho prozaických diel (napr. aj román Cintorín slonov) sa môžu pokojne označiť za lyrizovanú prózu.
Spomedzi nedávnych objavov portugalskej literatúry treba určite spomenúť Dulce Marie Cardoso. Veľkú pozornosť vzbudila románom Návrat (2011), ktorým pripomenula osudy státisícov Portugalcov, ktorí sa v sedemdesiatych rokoch vrátili do Portugalska z Mozambiku a Angoly, kde zúrila vojna za nezávislosť.
Závan africkej exotiky sála z tvorby angolského autora Ondjakiho; do horkokrvnej Brazílie nás prenesú ukážky z diel Lygie Fagundes Telles a Chica Buarqueho.

Okrem bloku z tvorby portugalských, brazílskych a angolských autorov a autoriek sme do čísla zaradili úryvok úspešného románu berlínskej spisovateľky maďarského pôvodu Terézie Mora Netvor v preklade Juraja Dvorského.
Peter Birčák sa v eseji Nobelovka za dôkaz nekonvertibilnosti utrpenia zamýšľa nad tvorbou bieloruskej spisovateľky píšucej po rusky Svetlany Alexijevičovej a okolnosťami, za ktorých bola jej práca odmenená Nobelovou cenou, a zároveň ponúka výber postrehov a myšlienok autorky, ktorý zostavil.
Na záver prekladateľka Adriana Oravcová ponúka ukážku pripravovaného prekladu románu tureckej publicistky a prozaičky Elif Shafak Rebelka z Istanbulu, zachytávajúceho život viacgeneračnej tureckej rodiny a dotýkajúceho sa háklivej otázky arménskej genocídy roku 1915.

Jazyk: slovenský Rozmer: neuvedený Väzba: brožovaná

Zaradené v kategóriách