✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Edícia: CIVILIZÁCIA
Správa o banalite zla
Kniha o súdnom procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961 vyvolala v čase svojho prvého vydania veľký záujem, ale aj pobúrenie. Eichmanna uniesli z Argentíny do Izraela, kde bol obvinený, že bol jedným z hlavných strojcov konečného riešenia židovskej otázky. Kniha koncipovaná ako reportáž je zároveň historickým svedectvom, filozofickou úvahou a pojednaním o rôznych výkladoch práva. Opakuje sa v nej dilema z norimberských procesov, kde sa obžalovaní obhajovali tým, že len poslúchali rozkazy.
Arendtová napísala nepohodlnú knihu. Jej portrét Eichmanna nezodpovedal tradičnej predstave vojnového zločinca ako psychopata a brutálneho vraha, namiesto toho tu máme podivný produkt svojej doby s dušou byrokrata. Vášnivé diskusie vyvolali jej pasáže o židovských radách, ktoré sa svojim spôsobom podieľali na hladkom priebehu likvidácie židovského obyvateľstva. Tretí problém sa týkal jej kritiky samotného procesu a spôsobu, akým bol vedený. Dnes, s odstupom viac než päťdesiatich rokov, kniha patrí medzi najvýraznejšie míľniky v uvažovaní nielen o holokauste, ale aj o rizikách modernej spoločnosti.
Recenzie
Niektorí z Arendtovej kritikov už vyjadrili ľútosť nad svojou ohnivosťou v minulosti. Ale keď sa začali objavovať prvé ospravedlnenia, Arendtová bola už mŕtva. Arendtová nebola prívrženkyňou žiadnych -izmov a nedôverovala teóriám, ktoré sa tvárili, že majú odpoveď na všetko. Jej intuitívne tušenie o povahe politického zla môže nájsť dnes vnímavejšie uši než v čase prvého vydania knihy. Zlo, ako ho videla ona, sa nemusí vzťahovať len na démonických netvorov, ale – s ničivými dôsledkami – aj, ako to vidíme my dnes, na hlupákov a idiotov, ktorých činom žehná náboženská autorita. Jej pohŕdanie konvenčným mudrovaním a akademickými normami zostáva dodnes intelektuálnou stimuláciou. Pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi zmes spoločenských analýz, žurnalizmu, filozofických úvah, psychológie, literárnych alúzií a anekdot v Arendtovej najlepšej práci dráždila a hnevala kritikov. Dnes fascinuje a priťahuje.
Amos Elon
