Nakúp aspoň za 39€ a poštovné máš úplne zadarmo!

Kniha Ďalšia, prosím (Evelin Červienková) [SK] (Evitovka) - Evelin Červienková

Ďalšia, prosím (Evelin Červienková) [SK] (Evitovka)

Ženy mu platili za spoločnosť, až stratil schopnosť naozaj milovať. Skutočný príbeh o Slovákovi, ktorý robil LUXUSNÉHO...


🍌 Odosielame o 8 dní.
9,99€
Zľava 7%
9,29€

Ženy mu platili za spoločnosť, až stratil schopnosť naozaj milovať.

Skutočný príbeh o Slovákovi, ktorý robil LUXUSNÉHO SPOLOČNÍKA rozmaznaným bohatým paničkám, za čo im ich manželia štedro platili.

Prečítajte si príbeh, ktorý vás posadí do kresla a otvorí vám ústa dokorán. Lebo áno, aj TOTO sa deje. Častokrát bližšie, než by ste si možno mysleli.


Ukážka textu z knihy



„Mám prvú klientku,“ zahlásil som hneď medzi dverami.

Bolo skoré ráno a Filipovi sa podarilo zdrhnúť z baru krátko po polnoci, takže nebol účastníkom barovej epizódy.

„Jasné, brácho,“ rozosmial sa. „Skôr uverím, že vonku konečne nasnežilo.“

Hodil som mu na brucho vizitku a zvalil sa na posteľ.

Filip sa posadil a pretrel si oči.

„Doktorka práva?“

Mykol som plecom.

Filip privoňal k vizitke a zvraštil nos.

„Smrdí prachmi.“

„A sexom.“

„To aby sme dali dokopy papiere.“

Prikývol som.

Dávno sme si povedali, že všetko budeme dávať na papier. Na agentúru sme si otvorili platnú živnosť a plánovali sme vystavovať za poskytnuté služby faktúry.

Nech to znie akokoľvek smiešne.

Samozrejme, komplexne, v jednej kolónke pod súhrnným názvom „Poskytnuté služby – Eskort“.

Žiadne dlhé rozpisy polôh, miest, jedál, múzeí.

Boli sme blázni, to áno, ale nie AŽ takí.

„Za koľko si sa predal?“

„Za dva litre.“

„Plus vreckové a účty?“

„Plus vreckové a účty a vstup do múzea a všetko ostatné,“ vyratúval som na prstoch a spokojne sa pritom usmieval.

„Brácho, práve sa nám rozbieha biznis.“

Filip sa okamžite pustil do všetkého potrebného, zavolal do hotela a oznámil im, že od dnešného dňa začína naplno využívať svoj prenajatý apartmán.

To znamenalo denne čerstvé kvety, ovocie, najlepšie šampanské s jahodami, dokonalé menu vo forme švédskych stolov, čisto skvejúce sa podlahy, okná, mäkké uteráky a voňavú posteľnú bielizeň.

Apartmán musel byť pripravený na stodesať percent.

Lebo nikto, dokonca ani my sami sme nevedeli, kedy presne ho budeme potrebovať.

Či každý deň, či niekoľko krát denne, či raz za týždeň, či ešte vôbec niekedy po dnešnom dni.

O dve a pol hodiny bolo všetko prichystané.

Mňa a skvele poskladaný program dňa nevynímajúc.

Prešiel som si s Filipom komunikačne všetko, čo som potreboval. Dával mi zákerné otázky a pýtal sa aj na odborné veci.

„Akože na čo ti to bude? Je to doktorka, tá sa s tebou nebude baviť o akciovom bravčovom,“ smial sa, keď som sa rozčuľoval nad jeho konverzáciou v nemčine.

„No ale ani HDP s ňou nebudem preberať.“

„Ak ONA bude chcieť, tak budeš. Zhrabol si za to dva litre,“ pripomenul mi tú slastnú cifru, ktorá mi dokázala vyčariť úsmev na tvári a vďaka ktorej som sa cítil výnimočne.

Nadpriemerne a povýšenecky.

Lebo ja som si dal zaplatiť za SEBA.

Za to, že neznáma žena chce stráviť pár hodín v mojej spoločnosti.

Nedokázal som si ešte dosť dobre predstaviť, čo všetko táto „spoločnosť“ prináša, no veril som, že to zvládnem.

Cúvnuť som už nemohol, keď pre nič iné, tak kvôli našim dlhom na účtoch a nepopierateľne aj kvôli mužskému egu.

Veď to poznáte.

„Vyzerala dobre?“ zaujímal sa Filip.

„Ak bude chcieť, dám ju dole,“ odpovedal som už vopred na jeho ďalšiu otázku.

„Mám ti ju závidieť?“

„Iba ak by si mal chuť na zrelú štyridsiatničku, udržiavanú, s pevným zadkom a ladným krokom.“

Filip sa rozosmial a teatrálne si odpľul.

„To teda nikdy!“ zatiahol ironicky a vrátil sa k počítaču.

Ja som vzal do rúk vizitku a vytočil číslo. Mal som pripravenú vtipnú úvodnú reč, ktorou som plánoval ohúriť pani doktorku.

„Áno?“

Hlboký mužský hlas, tak trochu zachrípnutý, ktorý sa ozval na druhej strane na mňa zapôsobil ako ľadová sprcha.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nebola šokovaná. Nedvíhala obočie, nepýtala sa čo tu robím, netvárila sa prekvapene. Ani sa to len nesnažila zahrať.

Otvorila po mojom prvom zazvonení a s úsmevom ma nechala vojsť.

Predstavoval som si, že ju hneď z príchodu opriem o tie masívne mega dvere a vymilujem z nej dušu.

Tú najposlednejšiu, ktorá v nej ešte ostala.

Ak vôbec nejakú má, lebo o tom, že je bez chrbtovej kosti a zábran, som už nepochyboval.

Túto ženu nezastaví nič a nikto.

Táto žena je živel a môj Boží trest.

Keby som mal viac odvahy a aspoň kúsok hanby v sebe, opýtal by som sa, že za čo?

No radšej som to nechal tak a sadol som si oproti nej do kresla.

„Kedy otváraš?“ prešiel som rovno k veci.

„Aj ti niečo nalejem?“

Pokrútil som hlavou.

Nech si nemyslí, že sa tu chcem zdržiavať. Nech pôsobím drzo a arogantne a tak, že som tu len narýchlo.

„Od prvého. A chcem aby si tomu celému velil.“

Rozosmial som sa. „Preskočilo ti?“

Teraz pokrútila hlavou ona. Nech si nemyslím, že je naivná. Nech pôsobí odhodlane a presvedčivo a tak, že fakt nežartuje.

„Mám pre teba robiť?“

„Máš pre mňa hľadať tých správnych ľudí.“

„Ženy či mužov?“

„Oboje.“

„Nechápem, prečo by som to mal prijať?“

Oprela sa, ruky si prekrížila cez prsia a usmiala sa.

Koketne, aspoň sa mi tak zdalo.

Ľavé obočie nadvihla a preložila si nohu cez nohu.

Nemal som čo stratiť.

A keby som aj mal, bolo by mi to jedno.

„Mám chuť ti ich bozkávať.“

Mlčala.

Ani sa nepohla.

„Chcem, aby si pre mňa našiel to najlepšie, čo v tomto smere existuje.“

„To najlepšie máme my, v našej agentúre. Zabudni, že ti ich prepustím.“

„Možno nebudeš mať na výber.“

„Vždy máš na výber,“ oprel som sa lakťami o kolená a zapozeral som sa jej do očí.

Mlčala.

Ani sa nepohla.

Tak som prehovoril ja.

„Vyzleč si to tričko.“

„Tu už dávno nevelíš ty, Stenly.“

„Vždy tu budem veliť. No tak, vyzleč si ho.“

Bez ďalších slov si pretiahla čisto biele tričko cez hlavu a ostala predo mnou sedieť iba v podprsenke.

Čiernej, lesklej, s rozkošnou mašličkou uprostred.

Bez ramienok.

Čudoval som sa, ako jej môže držať prsia, tie jej krásne veľké plné pevné prsiská s ružovými zdurenými bradavkami.

Lebo presne také som si ich predstavoval.

Bytostne som ich cítil v dlaniach, na špičke jazyka.

„Si z vosku? Že sa vôbec nemeníš?“

Vstala, rozopla gombík na nohaviciach, zips potiahla smerom nadol a nechala ich zo seba padnúť.

Elegantne z nich vystúpila a nechala ich na jednej kôpke spolu s tričkom a teraz už aj nohavičkami.

Prešla ku mne.

Stále som sedel v kresle.

A stál.

Vlasy si nechala zviazané v prísnom, vysoko vyčesanom a dohladka vyžehlenom cope. Strašne mi pripomínala jednu pornoherečku, no nahlas som jej to nepovedal.

Nemuseli sme si nič hovoriť, nebolo treba. Všetko bolo viac než jasné.

Jazyk: slovenský Rok vydania: 2015 Rozmer: 126×191 mm ISBN: 9788081761317 Počet strán: 232 Väzba: brožovaná

Zaradené v kategóriách