Memoáre veľkého historika, ktorý sa špecializoval na európske dejiny 20. storočia. V každej eseji dominuje jeden z detailov jeho osobnej skúsenosti, zasadený do rámu histórie.

Judtova mladistvá láska k trase londýnskeho autobusu sa stáva úvahou o verejnom občianstve. Jedlá aj vlaky voňajú životom, ako nás vodí povojnovým Londýnom svojho detstva, Parížom, Prahou či východným New Yorkom, kde si našiel domov.

Tony Judt (1948–2010), potomok európskych Židov narodený v Londýne a pôsobiaci v USA, vnáša do všetkého svoju priezračnú morálku a svoj humor – od rýchlych áut cez pivo, politický radikalizmus až po ničivú chorobu, ktorá mu napokon vzala život. Kniha, ktorá vznikla, keď už bol autor ochrnutý a nemohol fyzicky písať, si našla podobu v usporiadaní izieb švajčiarskeho horského hotela, ktoré mu ostalo v hlave: toho teplého úkrytu uprostred tmy, čo sa okolo neho hromadila.