✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

Potápačská medicína je ojedinelou publikáciou popredného odborníka z oblasti súdneho lekárstva, súdneho znalca v odbore hyperbarická a potápačská medicína, aktívneho potápača s vyše 50-ročnou potápačskou praxou, zástupcu Slovenskej republiky v Lekárskej komisii Európskej rady pre potápačské technológie (EDTC) prof. MUDr. Františka Novomeského, PhD.

Autor sa vo svojej obsiahlej monografii venuje medicínskej problematike pobytu človeka pod vodou, téme doposiaľ komplexne knižne nespracovanej nielen u nás, ale aj v Českej republike. Zárukou kvality a relevantnosti predkladaných informácií je výnimočné spojenie vedomostí lekára a dlhoročných praktických skúseností potápača. Počas svojej vyše tridsaťročnej kariéry súdneho znalca v oblasti medicíny potápania sa autor s väčšinou patofyziologických stavov pri potápaní, porúch zdravotného stavu potápačov alebo ľahších či ťažkých potápačských nehôd opísaných v knihe vrátane smrteľných nehôd osobne stretol, alebo takéto prípady znalecky posudzoval.

Monografia prináša aktuálne medicínske poznatky o pobyte človeka pod vodnou hladinou, nazerané optikou rôznych medicínskych disciplín. Potápačská medicína nie je nie je na lekárskych fakultách v SR aj ČR samostatným výučbovým predmetom, ale skôr súčasťou rôznych iných predmetov lekárskych vied, kde sa jej dostáva skôr len okrajovej pozornosti.

Táto publikácia je preto určená lekárom viacerých špecializácií. Čerpať z nej budú lekári z oblasti športovej medicíny či pracovného lekárstva, ale tiež internisti, gynekológovia, praktickí lekári či lekári iných špecializácií, ktorí sa vo svojej praxi stretávajú s potápačmi či už rekreačnými alebo profesionálnymi pri riešení alebo posudzovaní zdravotných problémov, spojených s touto činnosťou. Súčasťou textu je aj kapitola, zaoberajúca sa technickým výstrojom, ktorý používajú moderní potápači rôzneho zamerania. Je tu vysvetlené, aký neželaný impakt na zdravotný stav potápača môže mať táto technika pri jej nevhodnom či neprávnom použití alebo zlyhaní. Záverečná kapitola knihy o forenzných aspektoch nehôd pri potápaní môže priniesť cenné informácie aj pre príslušné orgány Policajného zboru SR vyšetrujúce smrteľné potápačské nehody.

Monografia „Potápačská medicína“ je unikátnym dielom, ktoré znamená prielom lekárskej vedy do stále aktuálnej problematiky pobytu a prežívania človeka pod vodou.

Ukážka textu z knihy

PREDHOVOR

Keď sa 24. decembra 1968 pri oblete Mesiaca vzdialil pilotovaný kozmický modul
Apollo 8 od Zeme až tak, že americkí astronauti Borman, Lovell a Anders po prvý raz
v histórii ľudstva uvideli Zem ako celú planétu, jeden z ich prvých expresívnych výrokov
na adresu našej vesmírnej domoviny bol, že Zem je nádherne modrá. Zem je naozaj
modrá, lebo ju takmer z troch štvrtín pokrýva more. Svetový oceán obsahuje približne
1 370 miliónov km3 vody. Priemerná hĺbka svetového oceánu je 3 790 metrov, čo je približne
4,5-násobne viac ako priemerná výška pevniny vrátane najvyšších horstiev. Zem
je teda ozajstnou „planétou vody“.
Voda však nie je iba tou nezaujímavou kvapalinou každodennej potreby a extrémnej
spotreby. Je to aj strategická surovina budúcich storočí, čo môžu potvrdiť niektoré kontinenty
či krajiny, ktoré už dnes trpia jej nedostatkom. Svetový oceán a moria, no aj
vnútrozemské rieky či jazerá predstavujú unikátny ekosystém našej planéty, ktorý napriek
necitlivým zásahom človeka ešte stále kypí životom a má pre budúce generácie
ľudstva nenahraditeľný význam.
Neznáme tajomstvá pod hladinou vody boli pre človeka osudovou výzvou od nepamäti.
Človek, ktorý sa až v celkom nedávnom čase odvážil prekročiť hranicu dvoch svetov
– zemskej atmosféry a vodnej hladiny – historický potápač v ťažkom neohrabanom skafandri čoskoro narazil na doposiaľ nepoznané a zdanlivo neprekonateľné bariéry. Hĺbka,
tlak, chlad vody, sťažený pohyb, zmeny zmyslového vnímania, nevysvetliteľné narkotické
stavy... a napokon dekompresia, bolestný návrat človeka do svojho prirodzeného prostredia.
Za toto všetko bolo treba platiť – zdravím a neraz aj životom. Niekde tu, v historickom
priestore 19. storočia sa pri pohľade lekárov na nariekajúcich úbožiakov v potápačských
skafandroch pokrútených bolesťou kĺbov či znehybnených paralýzou pri
neznámej chorobe začali vytvárať prvé počiatky osobitnej disciplíny lekárskych vied zaoberajúcej sa problematikou pobytu a prežitia človeka pod vodou – potápačskej medicíny.
S pokrokmi techniky sa v druhej polovici 20. storočia napokon potápanie rozšírilo
ako populárna voľnočasová aktivita azda po celom svete. Je ťažké priblížiť sa k presnejším
číslam o celkovom počte potápačov v súčasnosti; medzinárodná organizácia
Divers Alert Network (DAN) hovorí až o 3 miliónoch potápačov vo svete. Aj v Slovenskej
republike sú stovky aktívnych potápačov s rôznym spektrom činnosti; od rekreačných
potápačov až po rôznych špecialistov-potápačov z povolania. Akokoľvek nepresné sú
tieto čísla, jednako veľmi dobre dokladujú realitu vzniku obrovskej skupiny hyperbaricky
exponovaných osôb, ktoré opakovane prenikajú pod hladinu vody z najrôznejších
dôvodov. Táto početne nezanedbateľná skupina potápačov súčasne predkladá súdobej
lekárskej vede aj množinu osobitných medicínskych problémov až priveľmi podobnú
problémom leteckej či kozmickej medicíny. Súdobá medicína potápania má v lekárskych
vedách už svoje stále miesto a mnohé problémy spojené s pobytom človeka pod vodou
vystúpili z tienistých kontúr hypotéz do prejasneného sveta seriózne vedecky zdôvodnených a objasnených skutočností.
Napriek všetkým súdobým pokrokom v medicíne potápania je realita o čosi menej radostná.
Liečebné barokomory v rôznych štátoch sveta sú pravidelne obsadzované potápačskou
„klientelou“, najmä v mesiacoch potápačských dovoleniek. Každoročne sa
stáva tiež veľký počet smrteľných nehôd pri potápaní nielen v prímorských, ale aj vo
vnútrozemských štátoch EÚ. Človek pod vodou reprezentuje ešte stále veľmi krehkú
kategóriu ľudskej existencie a medicína potápania je za týchto okolností vysoko aktuálnou,
špecifickou disciplínou lekárskych vied s dostatkom imanentných atribútov pre
svoju samostatnú existenciu. Na lekárskych fakultách v Európe i vo svete však potápačská
medicína nie je samostatným výučbovým predmetom. Medicínska problematika
pobytu a prežitia človeka pod vodou je obvykle atomizovaná v rôznych iných predmetoch
lekárskych vied, kde sa jej dostáva skôr len okrajovej pozornosti. Výsledkom je, že do
praxe vstupujú lekári s minimálnymi vedomosťami z medicíny potápania, ktoré si v prípade
profesionálneho kontaktu s potápačmi musia pracne získavať a dopĺňať z rôznych
zdrojov. Navyše, na slovenskej i českej medicínskej scéne doposiaľ chýba ucelená knižná
publikácia zaoberajúca sa medicínou potápania.
Predkladaná monografia je zhmotnenou výpoveďou môjho životného príbehu. Keď
som ako trinásťročný chlapec po prvý raz ponoril hlavu pod vodu na tvári s „potápačskou“
maskou zlepenou z automobilovej pneumatiky a kusu plexiskla, prežil som akúsi
virtuálnu „iniciáciu“ a vodný živel som neopustil do dnešných čias. V začiatkoch som
sa venoval potápaniu ako športový potápač, neskôr inštruktor potápania, potápačský
lekár a napokon súdny znalec v špecializácii hyperbarická a potápačská medicína so
zameraním na úrazy a smrteľné nehody potápačov. Medicínska problematika pobytu
človeka pod vodou sa tak stala trvalou súčasťou mojej lekárskej profesie a po rokoch
začal silnieť tlak – vnútorný, no i z okruhu mojich priateľov, lekárov aj potápačov – aby
som zložil symbolický účet zo svojej vyše tridsaťročnej kariéry potápačského lekára
a súdneho znalca v tejto oblasti.
A tak som začal písať túto monografiu v stave akejsi osobnostnej dichotómie. Prvou
časťou môjho „ja“ bol ešte stále aktívny potápač s vyše polstoročím nepretržitej potápačskej
praxe a niekoľkými tisíckami ponorov. Druhou časťou bol potápačský lekár,
súdny znalec, ktorý pozná aj obrátenú stranu ligotavej mince úžasných zážitkov pod
vodou. Bolo nevyhnutné znovu preskúmať desiatky znaleckých posudkov k poruchám
zdravotného stavu či k úmrtiam potápačov, preosiať skúsenosti z desaťročí konzultačnej
činnosti potápačského lekára, vrátiť sa k výsledkom experimentov na zvieratách v barokomore, k záverom mikroskopických skúmaní tkanív či expertízneho posudzovania
potápačskej techniky, toto všetko epikriticky posúdiť, konfrontovať so svetovou literatúrou a napokon zostaviť do ucelenej podoby.
Monografia o potápačskej medicíne predstavuje symbolický aj faktický vstup potápania
do súdobej slovenskej lekárskej vedy, prvý v jej histórii. Prináša zhutnenú deskripciu
aktuálnych medicínskych poznatkov o pobyte človeka pod vodnou hladinou videných
optikou rôznych medicínskych disciplín. Do textu som zaradil aj kapitolu, ktorá
sa zdanlivo vymyká z celkového profilu knihy, no pokladám ju za významnú pre lepšiu
informovanosť medicínskej verejnosti o tom, aký technický výstroj používajú moderní
potápači rôzneho zamerania a aký neželaný impakt na zdravotný stav potápača môže
mať táto technika pri jej nevhodnom použití alebo zlyhaní. S väčšinou patofyziologických
stavov pri potápaní, porúch zdravotného stavu potápačov alebo ľahších či ťažkých
potápačských nehôd opísaných v knihe vrátane smrteľných nehôd som sa vo svojej potápačskej a medicínskej praxi osobne stretol, alebo som takéto prípady znalecky posudzoval.
Potápanie je jedným z najväčších úspechov ľudstva, rovnako ako lietanie či cesty do
kozmu. Je príznačné, že ak sa človek opováži prekročiť hranice svojho pozemského
bytia a vzniesť sa k nebesiam či ponoriť sa do vodných hlbín, potom spolu s ním sa
musí vydať na túto cestu plnú prekážok, nástrah a obetí aj lekárska veda.
Veľmi si želám, aby sa obsah tohto diela ukázal v praxi ako vhodne koncipovaný a dostatočne
informatívny materiál pre lekárov všetkých odborností, ktorí z akýchkoľvek
dôvodov prichádzajú do kontaktu s potápačmi, alebo riešia ich zdravotné problémy.
Rovnako si prajem, aby niektoré pasáže knihy pokladali za fundamentálne aj študenti
lekárskych fakúlt. Je namieste očakávanie, že lekár 21. storočia dokáže jednoznačne
definovať odlišnú genézu plynových bublín v krvi potápača pri pretlakovom poškodení
pľúc či pri dekompresnej chorobe, že bude rozumieť princípom liečby v pretlaku aj
tomu, aký benefit prináša liečba v barokomore postihnutým potápačom.
Verím, že záverečná kapitola knihy môže priniesť cenné informácie aj pre príslušné
orgány Policajného zboru SR vyšetrujúce smrteľné potápačské nehody. Všetkým potápačom
či inštruktorom potápania, ktorí budú čítať túto knihu zdôrazňujem, že sa nejedná
o učebnicu potápania ale o deskripciu medicínskej problematiky tejto činnosti.
Verím však, azda neskromne, že aj pre nich môžu byť mnohé pasáže knihy zdrojom
cenných poučení. Lebo len znalosť faktov a ich racionálne uplatnenie v praxi sú onou
„živou vodou“ naozaj serióznej prevencie potápačskej nehodovosti – a tá je pri prenikaní
človeka pod hladinu vody azda najdôležitejšia. Veď na brehu nás vždy niekto čaká ...
Túto monografiu si dovoľujem s úctou predložiť všetkým vyššie uvedeným skupinám
čitateľov.
V závere mi prichodí vysloviť úprimné poďakovanie svojej dcére, RNDr. Andrei
Novomeskej, PhD., medzinárodne certifikovanej inštruktorke potápania, za podrobnú
revíziu potápačskej problematiky v tejto knihe. V rovnakom veku ako ja sa vybrala
mojou cestou a dnes je excelentnou potápačkou a ichtyologičkou, na ktorú sa pozerám
s pocitmi, v ktorých obavy nahradila hrdosť, ako pokojne natáča pod vodou filmy v útrobách
starých lodných vrakov či v obkolesení svorkou žralokov. Ďakujem jej aj za to, že
je pre mňa donorom energie, ktorá ma aj vo veku „zrelých malín“ núti obliecť si ťažký
potápačský výstroj či napokon napísať túto knihu. Verím, že budeme môcť uskutočniť
ešte veľa spoločných prienikov do nášho sveta pod vodou.
Odborným posudzovateľom tejto monografie prof. MUDr. Kamilovi Javorkovi, DrSc.,
z Ústavu fyziológie JLF UK v Martine a prof. MUDr. Milošovi Tatárovi, CSc., z Ústavu
patofyziológie JLF UK v Martine patrí moja hlboká úcta a poďakovanie za všetky podnetné
odborné pripomienky.
Ako inštruktor potápania som od roku 1967 do dnešných čias učil, lektoroval a pripravoval
na suchu i pod vodou niekoľko stoviek potápačov azda všetkých kategórií
– tých, ktorí sa chceli potápať zo záľuby, vo svojom voľnom čase až po potápačov polície,
banskej záchrannej služby aj potápačov z povolania. Všetkým som zdôrazňoval, že ak
sa chcú potápať bezpečne, musia sa potápať s hlbokými teoretickými aj praktickými
znalosťami a rovnako hlbokou pokorou voči úžasnému živlu, do tajomstiev ktorého je
im dovolené nakrátko nahliadnuť.
Vždy som tvrdil, že zavŕšená kariéra potápača nie je ovenčená počtom vykonaných
ponorov, ale počtom úspešných, bezpečných vynorení. Aj dnes, po desiatkach rokov
námahy pod vodou i v medicíne, si za týmto výrokom stojím.
Lebo potápačská medicína je najmä o bezpečných vynoreniach.

Martin, 2013

Prof. MUDr. František Novomeský, PhD.
IANTD Public Safety Diver Instructor Trainer
European Diving Technology Committee
European Underwater and Baromedical Society
Swiss Underwater and Hyperbaric Medical Society