✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Keď sa z lesa vynorí napoly mŕtve dievča, jeho príbehu nikto neverí. Lenže každučké slovo, čo povie, je čistá pravda.
O niekoľko dní sa objaví ďalšia obeť. Vzorec je na svete. Niekto unáša dvojice, uväzní ich v neľudských podmienkach a postaví pred strašnú voľbu: zabi, alebo sa nechaj zabiť. Únosca sa len prizerá a čaká, kým to jeden z dvojice nevydrží. Hlad, smäd, strach a zúfalstvo sa dajú ukončiť jediným spôsobom.
Vyšetrovateľka Helen Graceová sa vrhne do vyšetrovania prípadu sériového vraha, ktorý im zanecháva bizarné navštívenky: obete, ktoré zmenil na vrahov. Kolegovia z práce, matka s dcérou, tanečníčky – nesúrodú vzorku predsa musí čosi spájať. Kým Helen neodhalí vzťah medzi obeťami, vraha nedostane. Každý krok vedľa však prináša ďalšie obete.
Z anglického originálu Eeny Meeny (Penguin Books, London 2014) preložil Matúš Kyčina.
Ukážka textu z knihy
Ocitli sme sa v opustenom skokanskom bazéne. Nevyužívanom, zanedbanom, bez mostíkov a značiek, dokonca bez prístupu. Čo sa dalo, odniesli. A nechali iba hlbokú dieru, z ktorej sa nedá vyjsť.
Počula tá sviňa náš krik? Zrejme áno. Pretože keď sme skončili, tak sa to celé začalo. Ozval sa mobil a na krásny okamih sme verili, že nám niekto ide na pomoc. Potom sme si však všimli svietiaci displej položený hneď vedľa nás. Sam sa ani nepohol, a tak som po ňom vyštartovala. Prečo to musím byť ja? Prečo vždy ja?
„Ahoj, Amy.“
Hlas na druhej strane znel zvláštne, neľudsky. Najprv som chcela prosiť o zmilovanie, vysvetľovať, že došlo k hroznej chybe, ale fakt, že ma oslovila menom, ma obral o všetko odhodlanie. Neodpovedala som. Pokračovala pokojne a nenáhlivo.
„Chceš žiť?“
„Kto ste? Čo ste nám spra...“
„Pýtam sa, či chceš žiť.“
Chvíľu sa nezmôžem na odpoveď. Jazyk nie a nie sa pohnúť. Až potom zo mňa vyjde: „Áno.“
„Na podlahe vedľa telefónu nájdeš zbraň. S jedným nábojom. Pre Sama, alebo pre teba. Cena za slobodu. Ak chceš prežiť, musíš ho zabiť. Chceš žiť, Amy?“
Nevládzem rozprávať. Mám pocit, že sa potyčkujem.
„Tak ako, chceš?“
