Prípad Sabotér (Čierny Michal)

Michal Čierny vo svojom druhom detektívnom románe opäť prináša skutočný pohľad na temné udalosti z ulíc hlavného mesta....


🌴 Máme na sklade, posielame ihneď.
10,90€
Zľava 37%
6,90€

Michal Čierny vo svojom druhom detektívnom románe opäť prináša skutočný pohľad na temné udalosti z ulíc hlavného mesta. Denis berie tovar od skupiny „maskáčových“, ktorá mala najrozsiahlejšiu distribúciu v Bratislave. Na jej čele stojí Dibi, po ktorom idú detektívi z protidrogového. Až keď jeden z maskáčových zavraždí istého feťáka, drogové sa spojí s kriminálkou a zatknú najvyšších. Do popredia u maskáčových sa prederú noví ľudia a distribúcia drog môže pokračovať…


OBÁLKA:

Skvelý kriminálny triler naživo z Bratislavy

Rodičia sú naňho pyšní a vidia sa v ňom. On sa za nich hanbí a chce niečo viac. No vyberie sa zlou cestou, na konci ktorej sa zmieta v strachu, v úzkosti a ponížení. Denis začal utápať svoje nenaplnené sny a depresie v drogách, až sa nakoniec prepadol na samé dno – stal sa z neho nielen feťák, ale aj díler.

Pri zháňaní tovaru sa stretával s mnohými priekupníkmi. V tom čase sa v Bratislave už rozbehol predaj drog vo veľkom a známa je skupina „maskáčových“, od ktorej berie aj Denis. Na jej čele stojí Dibi, presvedčený o svojej nepolapiteľnosti, veď od polície až po prokuratúru má všetkých podplatených. Idú po ňom detektívi z protidrogového Slavo s Dominikom, ale ich zásah sa skončí fiaskom, lebo niekto ho vopred varoval. Keď je zavraždený jeden zo svedkov a v komunite feťákov dôjde k ďalšej vražde, protidrogové a kriminálka spoja svoje sily, likvidujú „maskáčových“, ktorí robia chyby, a keď to už poniektorí nevydržia a prehovoria, Dibi je stratený.

Zo stránok druhej knihy Michala Čierneho kričí zúfalstvo drogovo závislých, neľudskosť dílerov a zvrátenosť vzťahov poznačených drogami. Aj to je súčasťou reality bratislavského podsvetia, ktorú autor zachytáva tak verne, ako by bol jej priamym aktérom…



Ukážka textu z knihy


Dano Mičunga sa dôkladne pripravoval na romantickú chvíľku s priateľkou. V prenajatom byte to vyzeralo útulne. Mastné steny a striekačky s ihlami na zemi nemohli narušiť kľudný život dílera.
Danova priateľka Silvia bola sfetovaná, čiže pripravená na sex so smradľavým milencom. Dano jej nezapáchal často, len keď bola triezva. Vtedy cítila jeho nechutný puch a hlasné dýchanie, neznášala to. Nemohla vystáť jeho povahu, hnusilo sa jej, že tá tlstá sviňa vychováva jej dievčatko. Nevedela, či sa to vôbec dá nazvať výchovou. Stále na tú päťročnú malinkú len ziapal. Dokonca ju niekedy aj... Nechcela na to ani myslieť, chcela zabudnúť. Najviac však chcela od tej svine odísť, ale nedokázala to. Bola od neho závislá, nemohla vydržať bez pika, heráku, brala už všetko, len aby sa dostala mimo realitu. Nemala záujem uvedomovať si svoj úbohý život.
Pichala by si aj Aspirin, keby ju to na chvíľku ukľudnilo.
„Poď ku mne, poďme sa trošku pohrať,“ nakázal jej Dano a dal si dole nohavice. „Zober si ho, moja.“ Dano mal vždy rád pekne dlhé predohry.
Silvia ho poslúchla. Jej myseľ nedokázala klásť odpor. Už dlho nie. Siahla mu medzi nohy a v spotenej džungli hľadala penis.
„To je ono, chyť mi ho.“
Silvii sa to konečne podarilo. Prekvapilo ju, že ešte dokáže cítiť ten nechutný zápach. Asi nie je dostatočne odpálená.
Do izby vletela jej dcérka.
„Mami, čo ti to...“
„Vypadni, ty suka malá,“ hučal Dano a hodil po nej handru. Iné po ruke nemal. Dievčatko odišlo. Neplakalo, bolo zvyknuté.
„Tá malá to robí naschvál,“ zahundral Dano a pokračoval v nežnom milovaní.
„Páčilo sa ti to?“
Silvia očami poďakovala.
„A tovar bol v pohode? To bol ten lepší, čo mi predal Dibi.“
Silvia ostala ticho.
„Boha, čo ti je?“
„Čo by mi bolo? Som v pohode, len som v poslednom čase unavená.“
„Myslíš si, že mám šancu?“
„Načo?“ prekvapene sa zatvárila Silvia.
„Mám taký pocit, že Dibi ma dosť bere. Mohol by ma potiahnuť vyššie, nemyslíš?“
„No to by mohol, veď si šikovný.“ Klamanie jej ešte išlo.
„To teda som. Vieš, rád by som sa zúčastnil výroby, prepravy, alebo niečo podobné. Už ma nebaví len dílovať ako drbko. Cítim, že mám na viac. Veď vieš, čo som v minulosti znamenal!“
„Samozrejme.“ Počula to už miliónkrát, neznášala tie historky, v ktorých sa vykresľoval ako najväčší mafián v Bratislave.
„Je čas, už je vážne čas ísť hore.“ Sadol si k stolu a uvedomil si, že nemá na sebe žiadne handry. Uvedomila si to aj Silvia. Vstala a podala mu ich.
„Čo mi to tu strkáš, čo sa ti neľúbim?“
Silvia sa kyslo zatvárila.
„Páčiš.“
V priestore bytu sa ozval hlasný súvislý tón. Danovi bolo jasné, že dole vyzváňa dohodnutý zákazník. Nechcelo sa mu obliekať, nechcelo sa mu nič.
„Ester, poď sem.“
Dievčatko dobehlo. V ruke malo bábiku. Hračka bola dolíčená bielym práškom. Zvyšky bieleho prachu sa nachádzali na konferenčnom stolíku.
„Mojenko, prečo si sa tu hrala?“ oslovila ju mama. „Máš predsa svoju izbičku.“
Dievčatko sa smutne zatvárilo. Čakalo trest. Ten našťastie neprichádzal.
„Obuj sa a pôjdeš dole za jedným ujom,“ zavelil Dano.
„Náhodou to trošku nepreháňaš?“ S týmto sa Silvia už zmieriť nedokázala. Jej ubližovať môže, na to si zvykla, nič iné jej ani neostávalo. Ale zneužívať nevinné päťročné dievčatko už bolo proti všetkému, v čo v živote verila.
Dano sa zahnal. Silvia sa inštinktívne uhla.
Útočníkova päsť si však našla miesto. Dopadla v mäkkej časti Silviinho brucha.
Silvia na chvíľu stratila dych.
„Hovorila si niečo, ty piča?“
Snažila sa nadýchnuť a pokorne sa mu ospravedlniť. Ale nemohla. Dano ju pevne chytil za vlasy a stiahol na zem. Dievčatko si schovalo tvár do dlaní, plakalo.
„No tak, teraz niečo povedz, ty chudera!“
„Prepáč,“ dostala konečne niečo zo seba.
„A ty nerev, lebo ťa tu rozkopem,“ výchovne zapôsobil nevlastný otec na dcéru.
„Prepáč,“ zopakovalo dievčatko po mame. Nevedela, ako sa má správať. Zdalo sa, že slovo prepáč niekedy zaberie. Maminka ho hovorila často, a niekedy ju po vyslovení toho slovíčka nezbil.
„Prepáč,“ zopakovala ešte raz. Pre istotu.
„Ty padaj dolu za tým ujom, niekde tam postáva. A toto mu daj.“ Dano jej podal pripravenú skladačku.
„Ten chlap ti dá nejaké peniažky. Tie mi donesieš. Rozumela si?“
„Mhm...“
Dano bol na seba pyšný. Vie si doma spraviť poriadok. Presne ako jeho otec. Muž proste musí dať pocítiť svojej žene, kto je pánom v domácnosti. A vyriešil aj ďalší problém. Keď poslal tú malú chuderu odovzdať drogu, minimalizoval riziko, že by ho fízli chytili pri predaji. Mohol si ešte zákazníka stiahnuť do bytu, ale to neuznával. Do bytu sa robota neprenáša. Nemal dobrý pocit, keď sa mu po byte premávali poslední feťáci. Susedom to tiež vadilo a chodili vyplakávať na miestne obvodné oddelenie. Veľmi dobre to vedel.
Dievčatko nesmelo pootvorilo vchodové dvere. Nakuklo von. Spozorovalo tenkého muža, ako nervózne prešľapuje na mieste. Bála sa. Hrozne sa bála ísť za neznámym ujom a podať mu ten papierik. Ešte viac sa však bála vrátiť k otčimovi a povedať mu, že zlyhala. Zbil by ju a zbil by aj maminku. Možno by im mával nad hlavami aj tou čiernou pištoľou. Stalo sa to len raz, ale nemohla ten obraz dostať z hlavy. Ten netvor mieril na maminku a kričal, že ju zastrelí. Ona hrozne plakala. Vedela, čo by sa stalo, keby to urobil. Videla to v televízii. Maminka by zomrela. To nechce. Stratila by jediné, na čom jej záleží.

Jazyk: slovenský Rok vydania: 2013 Rozmer: 140×210 mm ISBN: 9788022206723 Počet strán: 220 Väzba: pevná s prebalom