"Písal básne celý život, od mladosti až do osemdesiatky. Stať sa básnikom, bolo najvyššou
literárnou ambíciou Pavla Straussa. No prerástol sám seba ako vynikajúci esejista, autor
priam poeticky postriebrených esejí, brilantných myšlienkovo i štylisticky."
"Ako intelektuál Strauss nemohol upadnúť do sentimentálnej zbožnosti - je typom
spirituálno-filozofickej zbožnosti, so sklonom k meditatívnosti." ...
"Pretože - navyše kritický intelektuál pri nastoľovaní morálnych tém(celosvetový morálny
chaos a úpadok, ohrozujúce jestvovanie ľudstva v pretechnizovanej ére) bol viac "kárateľ"
než "kazateľ" - išlo mu o záchranu a spásu človeka, o ukazovanie pozitívnych životných
ciest. Pritom nemoralizoval, chcel etizovať a spiritualizovať, jeho poézia vôbec nebola
nábožensky tendenčná. Pretože reagoval ňou celé desaťročia, sú v nej mnohoraké témy, v
mnohoznačných i mnohozvučných akordoch. Aj týmito slovami charakterizuje básnickú tvorbu
Pavla Straussa Július Pašteka.
