✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

Pútavá historická romanca o bratoch Sullivanovcoch, príslušníkoch šľachtického rodu z Blackwateru, ktorí si hľadajú nevesty za nezvyčajných okolností. Ich chorý strýko totiž spísal závet, podľa ktorého synovci zdedia obrovský majetok iba pod podmienkou, že každý z nich zachráni padlú ženu tým, že sa s ňou ožení. Jasper Sullivan, piaty gróf z Blackwateru, sa topí v dlhoch, a tak mu neostane nič iné, ako splniť strýkovu výstrednú požiadavku...

Ukážka textu z knihy

Vzduch v miestnosti bol nasýtený pachom horiacich sviečok rozmiestnených na každom povrchu. Plamene v dobre rozkúrenom kozube šľahali dovysoka, horúčava človeka priam zadúšala. Traja muži stojaci za závesmi pri veľkej posteli s baldachýnom sa potili. Sviečky vrhali dlhé tiene na tapety s ornamentmi. Ozdobné lišty z tmavého dreva ladili s vyrezávanou posteľou a masívnym nábytkom. Hrubé závesy na oknách tlmili zvuky z ulice rovnako ako turecký koberec všetky kroky.
„Kde je Jasper?“ opýtal sa slabým hlasom starec ležiaci v posteli podopretý vysoko navŕšenými vankúšmi. Jeden z mužov pri okne sa hneď ponáhľal k posteli. Na sebe mal jednoduchý čierny kabátec, aké nosili právnici a obchodníci.
„Naozaj, kde je?“ zašomral muž, ktorý odstúpil od postele. Bol vysoký a štíhly. Svetlo sviečok sa mu odrážalo od zlatistých vlasov, hladko začesaných dozadu zo širokého čela a zviazaných na šiji čiernou zamatovou stuhou.
„O chvíľu je tu, Perry.“ Muž, ktorý mu odpovedal, sa naňho nápadne podobal. Odstúpil kúsok od postele a dodal: „Poznáš predsa Jaspera. Nikdy sa nikam neponáhľa.“
„Ak nepríde načas, všetci si to odnesieme,“ poznamenal Peregrine stíšeným hlasom. „Bez Jaspera sa nikam nedostaneme, Sebastian, vieš to rovnako dobre ako ja.“
Sebastian pokrčil plecami. „Asi máš pravdu,“ vzdychol a s otázkou v očiach pozrel na svoje dvojča. Na pohľad akoby si z oka vypadli, ale povahu mali odlišnú. Sebastian si nikdy z ničoho nič nerobil a nedal sa vyviesť z rovnováhy. Peregrine bral všetko príliš vážne; jeho brat mal občas dojem, že to hraničí až s posadnutosťou.
„Nepotrebujem tú prekliatu pijavicu, Alton. Potrebujem, dofrasa, svojho synovca!“ ozval sa z postele starec a mávol rukou postave, ktorá sa nad ním skláňala. Tvár vo vankúšoch, lemovaná bielymi vlasmi, mala žltkastý nádych staroby, zvráskavená pokožka bola kožovitá, vyblednuté modré oči posiate výraznými škvrnami sivého zákalu. Nič vo výraze tváre však nezakrývalo starcovu prenikavú inteligenciu. V dlhých kostnatých tenkých prstoch s presvitajúcimi modrými žilkami zvieral ruženec.
„Som rád, že ťa vidím vo forme, strýko,“ ozval sa vzápätí odo dvier s ľahkým náznakom humoru ďalší hlas, hladký a mäkký. Sebastian a Peregrine sa obrátili. Vo dverách stál Jasper St. John Sullivan, piaty gróf z Blackwateru. Mal na sebe tmavomodrý zamatový kabátec s nadýchanou bielou čipkou okolo krku. Vošiel do izby a zatvoril za sebou.
„Sebastian... Perry...“ pozdravil mladších bratov srdečným kývnutím hlavy, keď pristúpil bližšie k posteli. Rukou v rukavici sa dotýkal meča, čo mu visel na boku. „Ach, aj vy ste tu, Alton?“ Kývol hlavou mužovi v čiernom, ktorý sa po jeho príchode vystrel a teraz si ho ostražito premeriaval. „Prítomnosť strýkovho právnika zrejme znamená, že sme tu v dôležitej súvislosti.“
„Dopekla, veľmi dobre vieš, prečo som vás všetkých zvolal, Jasper,“ povedal chorý zvýšeným hlasom a nadvihol sa na vankúšoch. „Pomôžte mi.“
Jasper sa nahol a podložil strýkovi pod chrbát vankúš. „Už je to lepšie?“
„Lepšie... lepšie,“ odvetil starý muž, rozkašľal sa a priložil si k ústam bielu vreckovku. Plecia sa mu dvíhali a klesali. Keď posledné kŕče ustali, znovu sa zvalil do vankúšov, lapajúc dych. Zdvihol zrak k tváram mužov stojacich pri posteli. „Havrany sa zlietli na hostinu,“ zachripel.
„To sotva, zavolal si nás ty,“ povedal Jasper a hodil dvojrohý klobúk na najbližší stôl. „Pochybujem, že by sme sa tu takto zišli, keby sme nemuseli poslúchnuť tvoju naliehavú výzvu.“
„Ty si bol vždy bezočivé šteňa,“ ozval sa starec pripútaný k lôžku a znovu si poutieral ústa vreckovkou. „No, teraz ste tu všetci, takže môžeme začať.“ Pritiahol si ruženec na prsia. „Povedzte im to, Alton.“
Právnik si diskrétne odkašľal do dlane a zatváril sa, ako keby chcel byť kdekoľvek, len nie tu. Pozeral z jedného brata na druhého, napokon spočinul pohľadom na Jasperovi. „Ako viete, lord, váš strýko vikomt Bradley sa nedávno vrátil do lona cirkvi.“
„To je fakt, ktorý sa týka len môjho strýka a jeho svedomia,“ povedal trpko gróf. „Netýka sa to mojich bratov ani mňa.“
„Ach, mýlite sa, môj milý,“ zachichotal sa vikomt. Vo vyblednutých očiach sa zjavil záblesk radosti hraničiacej so škodoradosťou. „Týka sa to všetkých troch vás.“
Jasper vytiahol z hlbokého vrecka na kabátci japonskú tabatierku, otvoril ju a vybral štipku tabaku. V izbe bolo horúco ako v pekle, najradšej by otvoril okno a vpustil dnu trochu čerstvého jesenného vzduchu. „Naozaj, strýko?“ opýtal sa zdvorilo.
„Áno.“ Starý muž sa samoľúbo usmial. „Vy chcete môj majetok a dostanete ho všetci traja, ak splníte moje podmienky. Povedzte im ich, Alton.“
Traja bratia si vymenili pohľady. Jasper sa znovu oprel o vyrezávaný stĺpik postele a preložil si ruky na prsiach. „Počúvame, Alton.“
Právnik si znovu odkašlal, vzal zo stolíka pri posteli zväzok dokumentov a začal čítať: „V poslednej vôli lorda Bradleyho sa píše, že celý jeho majetok sa rovnomerne rozdelí medzi jeho troch synovcov Jaspera St. Johna Sullivana, piateho grófa z Blackwateru, ctihodného Peregrina Sullivana a ctihodného Sebastiana Sullivana za podmienky, že každý z nich si pred smrťou lorda Bradleyho vezme za manželku ženu, ktorá potrebuje záchranu. Dá jej svoje meno aj majetok a zo všetkých síl sa bude usilovať, aby sa dostala zo scestia na správny chodník.“
V miestnosti zavládlo hlboké ticho, až potom sa Peregrine odvážil opýtať: „Preboha, čo to má znamenať? Žena, ktorá potrebuje záchranu? Na správny chodník?“ Neveriacky sa obrátil k staršiemu bratovi.
Jasper sa chichúňal popod nos, až sa mu triasli plecia. „Strýko, tuším sa prekonávaš,“ poznamenal a ponížene sa chorému uklonil. „Čakal som niečo nezvyčajné, ale niečo takéto by mi ani vo sne nezišlo na um.“
„Potom, moji drahí synovci, môžem pokojne poručiť svoju dušu Stvoriteľovi,“ ozval sa vikomt a ďalej preberal ruženec s očividným pobavením. „Všetci traja ste hriešnici a neuvidíte ani penny z môjho majetku, kým každý z vás nenazrie do svojho srdca a nezachráni nejakú stratenú dušu. Budem sa modliť a dúfať, že na tej ceste sa k lepšiemu obrátite aj vy.“
Dvojčatá mlčali, Peregrine stále hľadel na strýka s otvorenými ústami, Sebastian sa tváril zaskočene. Jasper zamyslene klopkal ukazovákom po stĺpiku. „Dobre, tvoj úmysel je ušľachtilý, strýko. Za bratov nebudem hovoriť, ale pokiaľ ide o mňa, som poctený, že sa tak staráš o nesmrteľnosť mojej duše. Mám tomu rozumieť tak, že ak podľahneš chorobe, skôr ako splníme túto úlohu, posledná vôľa bude neplatná?“
Vikomt sa zachichotal a zatvoril oči. „Ver mi, drahý chlapče, že nemám v úmysle ponáhľať sa k Stvoriteľovi, kým všetci traja nenájdete nejakú padlú ženu, aby ste splnili moje podmienky. Zvyšok vám vysvetlí Alton.“ Mávol rukou. „Teraz odíďte a pošlite sem toho čierneho havrana Cosgrova. Potrebujem niečo napísať.“
Alton pozbieral papiere a ponáhľal sa k dverám. Sebastian a Peregrine ho nasledovali, zaostal len Jasper. Pozrel na starca, dýchal rýchlo a plytko. Jeho pergamenová pokožka vyzerala ešte žltšia, keď sa plamene sviečok zatrepotali. „Zradca,“ zašomral. „Pravdaže nemáš v úmysle zomrieť skôr, ale poviem ti jedno, strýko. Zo všetkých hriechov, ktoré si napáchal na tomto svete počas svojho dlhého života, tento bude najväčší.“
Odpovedal mu ďalší chichot, skončil sa však záchvatom kašľa. Starec kývol rukou. „Zmizni mi z očí, chlapče. Musím si šetriť sily... Naozaj vám všetkým trom radím splniť čo najskôr moju podmienku.“ Znovu sa zaboril do vankúšov a oči sa mu zaleskli, keď synovec ani okom nemihol. Pokúsil sa o slabý úsmev. „Chlapče, ty to ani netušíš, ale zo všetkých troch sa na mňa podobáš najväčšmi.“
„Nepopieram, strýko,“ zachichotal sa Jasper. Odvrátil sa od postele, keď do miestnosti padol dlhý tieň, a uvidel farára v čiernej sutane. Tvár mal vážnu napriek svojej mladosti.
„Otec Cosgrove,“ pozdravil ho Jasper.
„Pane,“ uklonil sa farár.
„Poďte sem, Cosgrove. Musíme napísať ešte niekoľko poznámok a čas sa kráti.“ Popudlivý tón farára trochu zarazil, ale ponáhľal sa k posteli. „Pravdaže, pane.“
Jasper pokrútil hlavou. Ľutoval mladého farára, ktorého úlohou bolo zapisovať výlevy vikomta Bradleyho. Nebola to ľahká povinnosť... určite nie ľahšia ako byť osobným farárom a dôverníkom. Jasper sa nie prvý raz zamyslel nad tým, aký plán zosnoval jeho strýko v posledných mesiacoch života.
Vyšiel z izby a pripojil sa k bratom postávajúcim okolo právnika v predizbe pri spálni. „Vari ten starý blázon načisto prišiel o rozum?“ ozval sa bez úvodu Sebastian. „Máme veriť tomu, čo povedal?“
„Myslím, že áno, Sebastian,“ odvetil Jasper, podišiel ku skrinke a vybral z nej karafu so sherry. „To je celý on. Môžem vám niečo naliať?“ Nečakal na odpoveď, nalial do dvoch pohárov a podal ich bratom. „Aj vám, Alton?“
„Áno, pane. Ďakujem.“ Alton nešikovne napravil papiere, aby si mohol vziať pohár.
Jasper nalial aj sebe, potom prešiel ku kozubu, kde našťastie nerozložili oheň. Vyložil si nohu na mriežku, voľnou rukou sa oprel o rímsu a usmial sa na bratov aj na právnika. „Ako sa zdá, máme o čom debatovať, páni. Nie, Perry...“ zdvihol ruku, keď sa Peregrine chystal niečo povedať. „Nechaj chvíľu hovoriť mňa. Chcem vás oboznámiť s tým, ako to vidím ja.“
Peregrine poslúchol, sadol si na operadlo pohovky a uprel pohľad na staršieho brata. Právnik si meravo sadol na stoličku s rovným operadlom, v jednej ruke ďalej zvieral dokumenty a v druhej pohár.
„Po prvé, na tom, čo navrhol strýko, nie je nič zlé. Hlava mu podľa môjho názoru funguje lepšie ako kedykoľvek predtým.“ Jasper pokrútil hlavou. „Mám obavy, že tento diabolský plán kul celé mesiace. Určite ešte predtým, ako sa rozhodol navrátiť do lona cirkvi.“ Posmešne sa uškrnul a šnupol si tabak. „Je mi jedno, prečo a načo to robí, to nie je podstatné. Podstatné je, že strýko je rozprávkovo bohatý človek.“ Pozrel na právnika. „Viete to odhadnúť, Alton?“
„Ach... áno, áno, pane.“ Právnik začal prehadzovať papiere, ale nepozrel do nich. „Majetok vikomta Bradleyho sa odhaduje na deväťstotisíc libier.“
Jasper zdvihol obočie, Peregrine sa zhlboka nadýchol a Sebastian tlmene zahvízdal.
„Naozaj slušná suma,“ prehodil po chvíli Jasper. „Skutočne sa vyrovná tomu, čo na nás vymyslel strýko. A určite si mädlí ruky – keďže jeho synovci nemajú ani penny –, že ochotne splnia akékoľvek požiadavky, aby po ňom dedili.“
„Určite sa ti vo vrecku nájde nejaká penca, Jasper,“ ozval sa nevraživo Sebastian.
„Áno, zdedil som zadlžený majetok v Northumberlande, rovnako založené mauzóleum v meste a fúru dlhov po našom otcovi,“ odvetil pokojne Jasper.
„Aj ty potrebuješ peniaze,“ ozval sa prchko Peregrine.
„Svätá pravda. A náš strýko to dobre vie. Nemá svoj majetok komu odkázať...“ odmlčal sa, keď si právnik odkašľal.
„Ak vás môžem prerušiť, pane, lord Bradley presne stanovil, že ak vy a vaši bratia nesplníte podmienky ešte pred jeho smrťou, celý jeho majetok dostane ženský kláštor... nejaký rád... tuším v Pyrenejach.“
Jasper sa rozosmial z plných pľúc. „Naozaj? Ten starý lišiak.“ Znovu nalial do čiaš z karafy a so smiechom sa obrátil k bratom. „Drahí moji, zdá sa, že nám nezostáva nič iné, len prečesávať ulice a hľadať padlé ženy, ktoré privedieme na správnu cestu, ináč nás čaká chudoba a v najhoršom prípade aj väzenie.“ Zovrel opierku a prehodil si nohu cez nohu. Od vyleštenej topánky sa mu odrazilo svetlo sviečky.
„Neviem, čo je na tom také smiešne, Jasper,“ ozval sa Peregrine.
„Nie, Perry? Ja áno,“ uškrnul sa Sebastian, jeho dvojča. „Jasper má pravdu. Nemáme na výber.“
„Alton, povedzte nám konečne podrobnosti,“ vyzval Jasper právnika.
„Predovšetkým musíte všetci traja splniť podmienky, inak ani jeden z vás nebude dediť.“ Alton sa trochu zahniezdil na stoličke. „Všetky tri svadby sa musia uskutočniť ešte pred vikomtovou smrťou. A majetok sa rozdelí rovnakým dielom potom, čo sa zaplatia všetky pohľadávky majetkov Blackwater, Blackwater House a majetku v Londýne.“
Jasper prikývol. „Takže tomu starcovi predsa len zostala nejaká hrdosť. Pokračujte. Povedzte nám niečo o našich perspektívnych manželkách. Ako si ich predstavuje?“
Právnik sa znovu zahľadel do dokumentov. Keď začal čítať, líca mu obliala červeň. „Každá budúca manželka sa musí nachádzať v situácii, ktorá ohrozuje jej nesmrteľnú dušu. Nesmie mať peniaze na živobytie. Určite ju teda nenájdete v spoločenských kruhoch, v akých sa zvyčajne pohybujete, skôr v neprijateľných spoločenských vrstvách.“
„Múdre,“ zašomral Jasper a znovu sa zachichotal. „Ten starec sa naozaj vyznamenal. Chce, aby Sullivanovci prijali do rodiny ženy, ktorým by ste nezverili ani svoju špinavú bielizeň. Parádna odplata za pohŕdanie, ktorého sa mu dostalo za celé roky! Viete si predstaviť, ako to rozhnevá tety? Už počujem, ako sa rozhorčujú.“ Pokrútil hlavou a znovu vyprskol.
„Zdá sa, že taká je podstata vikomtovho zmýšľania, vaše lordstvo,“ ozval sa Alton ešte väčšmi v pomykove.
„Nemôžem uveriť, že by si strýko Bradley vymyslel takú diabolskú pomstu,“ zašomral Peregrine. „Jasper, ty si hlava rodiny, všetci najprv musia uznať tvoju budúcu manželku, aj keď im nebude po vôli.“ Smutne pokrútil hlavou.
„Pekne si to povedal, Perry.“ Starší brat sa zahľadel do pohára.
Právnik si znovu odkašľal. „Je tu ešte čosi, páni,“ obrátil stránku. „Jeho lordstvo vám ihneď dáva k dispozícii po päťtisíc libier, aby ste si začali hľadať nevesty. Chápe, že momentálne nemáte peňazí nazvyš.“
„To je pravda,“ zahundral Jasper a pozrel na bratov. „Páni, čo poviete, podujmete sa napriek na toto dobrodružstvo?“
Sebastian pokrčil plecami, potom vystrel ruku. „Ja som za. Čo ty, Perry?“
„Samozrejme, aj ja.“ Peregrine vyskočil na nohy a tiež vystrel ruku. „Je to však čudný obchod, čo vy na to?“
„Pravdaže, čo iné by si čakal od strýka Bradleyho?“ Jasper podal obom bratom ruky, potom zdvihol pohár, aby si pripili. „Na náš úspech.“

Dlhá cesta k oltáru

Pútavá historická romanca o bratoch Sullivanovcoch, príslušníkoch šľachtického rodu z Blackwateru, ktorí si hľadajú nevesty...

Ukážka textu z knihy

Recenzie a kritiky

Ďalšie z kategórie Romantické knihy

Zaradené v kategóriách