„V pochybnostiach prišli sa radiť i farára Mroča. Tento sa bál dať im určitú radu, lebo vedel, že im je svätý cit národnosti úplne cudzím, že u nich platí len chlieb a pálenka…“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Zobraziť viac
„Prudká až do zbláznenia bola láska, akou zahorel Chruňo k urodzenej panne Mandragore. Ale čože? Bol mamľas. Miloval len zďaleka, tak, že vyvolená jeho srdca nič o tom nevedela…“... Zobraziť viac
Deň škaredý a Deň pekný. Dve časti prózy predstavujú dvojobraz reality a ideálu, úbohý stav slovenskej dediny roku 1865 a jej utopickej premeny. Klasika zo Zlatého fondu SME. Zobraziť viac
Mrzutou premovali Nánku Fialkovičovie. „Tá,“ hovorili, „nikdy vám nezaloží blahú domácnosť, s ňou žiadnych radostí nezažijete, bo to je od narodenia celý borsuk, vretenica, ropucha.“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Zobraziť viac
Jednou z Divadelných hier Jonáša Záborského z r. 1870 je i smutnohra Báthoryčka, čerpajúca námet zo života grófky Alžbety Báthory, známej ako krvavá „Čachtická pani“. Zobraziť viac
Faustiádu literárna veda dlho obchádzala. Bála sa jej. Samotný Záborský sebaironicky napísal, že si ňou pripravuje miesto v literárnom blázninci, lebo „väčšieho blázna vo svete niet, ako kto bláznom nedá byť bláznami a všetko... Zobraziť viac
Nájdené nemanželské dieťa výrazne zasiahne do volieb župana. Veselohru, ktorá rozvíja tento príbeh, napísal Jonáš Záborský v roku 1866. Bola podľa nej natočená i televízna inscenácia a objavila sa aj na doskách... Zobraziť viac
„Životopis spisovateľov objasňuje značne jeho diela, je akoby kľúčom do ich svätyne. A nikto, tuším, život človeka vernejšie opísať nemôže ako on sám. To, hľa, príčina, prečo ja končím svoju spisovateľskú činnosť krátkym... Zobraziť viac
