Vojtech Zamarovský

UDr. Vojtech Zamarovský bol slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ¾udstva. Ku koncu života žil v Prahe. Pochádzal zo starej zemianskej rodiny pôvodom zo Zamaroviec pri Trenèíne. Jeho otec bol kominárskym majstrom ale pôsobil ako predseda okresného živnostenského spoloèenstva v Trenèíne. Vzdelanie získal na gymnáziu v Trenèíne a po maturite v roku 1938 odišiel študova� do Prahy na Vysokú školu obchodnú a o rok neskôr prešiel na právnickú fakultu do Bratislavy (promoval v roku 1943), prièom dia¾kovo vyštudoval aj Vysokú školu obchodnú, ktorú navštevoval tak v Bratislave, ako aj v Prahe.

Po ukonèení štúdia pracoval v Slovenskej národnej banke, na Povereníctve priemyslu v Bratislave, od roku 1946 na Úrade predsedníctva vlády v Prahe a od roku 1951 v Štátnom plánovacom úrade. V roku 1953 z politických dôvodov musel odstúpi� a namiesto toho nastúpil ako administratívny pracovník vo vydavate¾stve (Státní nakladatelství krásné literatury) v Prahe, a v tomto èase zaèal aj preklada� odborné texty a beletriu. Po roku 1956 sa venoval už len prekladate¾stvu a neskôr tiež písaniu a vydávaniu vlastných diel. Ku koncu života žil v Prahe. Je nosite¾om èestného uznania Ve¾vyslanec helenizmu za rok 2006, ktoré ude¾uje prefektúra Atén. V Bratislave je po òom pomenované kníhkupectvo. 26. júla 2006 zomrel v Prahe po dvoch mesiacoch v kóme. Na sklonku života trpel Parkinsonovou chorobou.

Pod¾a tzv. Cibulkových zoznamov, ale aj iných zdrojov patril medzi agentov ŠtB.

* V roku 1996 mu prezident Michal Kováè prepožièal štátne vyznamenanie Rad ¼udovíta Štúra II. triedy.
* V roku 2006 mu prezident Ivan Gašparoviè prepožièal štátne vyznamenanie Rad ¼udovíta Štúra I. triedy, in memoriam.


Jeho prvé práce zahàòali odborné ekonomické práce, èlánky, recenzie, doslovy a štúdie. Jeho prvá kniha vznikla na podnet vydavate¾stva Mladé letá ako historický cestopis po Mezopotámii, starovekom Egypte a Grécku. Vïaka štúdiu umeleckých pamiatok a stavieb postupne vznikali i ïalšie historické náuèné diela o starovekých kultúrach. Tým dal podnet na vznik nového žánru v slovenskej literatúre – literatúre faktu. Vo svojich dielach sa venoval viac opisu vzniku historických pamiatok ako ich suchému popisu, prièom kládol väèší dôraz na estetickú stránku než na poznávací aspekt svojich kníh. Okrem poznávania architektonických a umeleckých diel sa venoval i starovekej mytológii, histórii objavov a životným osudom archeológov (Heinrich Schliemann). Každá jeho kniha okrem zaujímavej èasti dejín a pútavého príbehu prináša i množstvo historických faktov podaných s ve¾kou zruènos�ou, takže i suchopárne fakty sa v jeho dielach stávajú zaujímavou históriou. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z angliètiny, francúzštiny, latinèiny a nemèiny a spolupracoval na viacerých televíznych dokumentoch o staroveku. Napísal 14 kníh (okrem prvej boli všetky písané v slovenèine i èeštine) preložených do pätnástich jazykov v celkovom náklade cez dva milióny výtlaèkov a jeho dielo sa stalo najznámejším populárno-náuèným dielom o starovekej histórii v slovenskom i èeskom jazyku.