Ian Fleming

an Lancaster Fleming bol námorný dôstojník, novinár, bankový úradník a poèas druhej svetovej vojny poboèník šéfa tajnej služby v britskom námorníctve. Najznámejší je ale ako tvorca Jamesa Bonda. an pochádzal zo známej, váženej a dos� bohatej rodiny. Jeho dedo bol puritánsky škót a známy bankár. Otec, plukovník Fleming, padol na fronte v roku 1917 a nekrológ do Timesov za tohto vojaka a èlena parlamentu písal sir Winston Churchill.

Prvý životný úspech ale zaznamenal v športe. Študoval v Etone (nebol dobrým študentom) a dva roky po sebe tam bol majstrom v ¾ahkej atletike. Jeho rekordný výkon v skoku do dia¾ky z roku 1926 bol dlhé roky neprekonaný. Bol vysoký, štíhly a uzavretý mladík. Pri futbale si zlomil nos, ale po operácii ho mal zase rovný. Žiarlil na diplomatickú kariéru svojho staršieho brata, ale dvoch synov matka nemohla v kariére diplomata podporova�. Nauèil sa však dobre po francúzsky, nemecky a rusky a po štúdiách sa vrhol na novinárstvo. Z tej doby mal aj Stalinov list s vlastnoruèným podpisom. Keï bol totiž v roku 1933 ako dopisovate¾ agentúry Reuters v Moskve na procese s britskými inžiniermi obžalovanými zo špionáže, požiadal Stalina o interview. Stalin síce odmietol, ale ve¾mi zdvorilo a vlastnoruène podpísaným listom.

V jeseni potom odišiel pracova� pre Reuters do Šanghaja. V žurnalistike mal otvorenú ve¾kú budúcnos�. Po dvoch rokoch mu ale banka Gull and Co ponúkla miesto, ktoré zvyèajne dostávali osvedèení pä�desiatroèní zamestnanci. Miesto prijal, hoci ho novinárèina bavila, vzrušovala a uspokojovala.

V máji roku 1939 dostal mladý bankový úradník Ian Fleming pozvanie na schôdzku v starobylom a vznešenom hoteli Cartlon v Londýne. Vïaka k¾udnému prostrediu, diskrétnej obsluhe a vynikajúcej kuchyni a vínnej pivnice sa Ian na ten rozhovor ve¾mi tešil. Nemohol však tuši�, že mu od základov zmení život. Na schôdzku ho totiž pozval kontraadmirál John Godfrey, ktorý h¾adal poboèníka a pre tip zašiel k svojmu priate¾ovi, riadite¾ovi Anglickej banky. Fleming, mimochodom aj absolvent námornej dôstojníckej školy, bystrý a dravý novinár s rozsiahlymi jazykovými znalos�am, navyše z dobrej rodiny, bol pod¾a obidvoch ideálny kandidát na toto miesto. Admirál Godfrey bol totiž zaèiatkom roka menovaný riadite¾om tajnej služby v britskom námorníctve. Fleming miesto prijal a zaèal svoj èas deli� medzi banku a kontrašpionáž. Dopoludnia u pánov Rowa a Pitmana a popoludní na Admiralite, kde vstupoval do dverí oznaèených èíslom 39. Nachádzali sa tam tajné správy o nemeckej výzbroji, kapitánoch ponoriek, prístaných prácach v Kieli, zhromažïovali sa tam podklady pre bombardovanie Hamburgu. Fleming vtedy fajèil 70 cigariet denne.

Ako spolupracovník z èísla 39, Edward Merret, k tomu podotkol: Ian bol rovnaký „požieraè papiera“ ako my všetci v Admiralite. Vojna pre neho znamenala trápenie, pot a slzy, ale nie bezprostredne krv.

Fleming musel tiež vyhodnocova� rôzne bláznivé návrhy na obranu britských ostrovov (vyskytol sa napríklad aj nápad loïami privliec� arktické ¾adovce, opevni� ich a rozmiestni� pri pobreží ako hrádzu pre inváziou). Poèas práce prišiel aj do kontaktu oddelením MI 6 a s jeho šiestou sekciou zvanou Secret service, s oddelením MI 5, podriadeným Ministerstvu zahranièných vecí a aj s kanceláriou Špeciálnych organizácií, ktorá sa zaoberala vysielaním parašutistov do nemeckého tylu. Získal tak znaèný preh¾ad o organizácií a zákulisí špionážnej a kontrašpionážnej službe. Èoskoro bol povýšený z námorného poruèíka na korvetného kapitána.

V júni 1941 sprevádzal Fleming admirála Godfreya do USA. Išlo o dos� chúlostivú cestu. Spojené štáty ešte neboli vo vojne a britská vláda chcela nadviaza� pokia¾ možno úzku spoluprácu obidvoch tajných služieb. Riadite¾ FBI Hoover sa s touto misiou odmietol oficiálne stretnú�. Dal však rozkaz, aby im podrobne ukázali laboratória, archívy, podzemné strelnice a uèebne americkej tajnej služby. Túto Flemingovu skúsenos� literárni historici oznaèujú ako jeden z podnetov pre neskorší zrod Jamesa Bonda.

Hlavným spojovacím èlánkom pre britskú delegáciu bol kanadský milionár W. Stephenson, organizátor a sponzor rozsiahlej diverznej siete namierenej proti Nemecku. Jeho koordinaèná miestnos� na tridsiatomšiestom poschodí bola Flemingovi plne k dispozícií. èoskoro sa obidvaja muži spriatelili. Fleming sa zúèastnil so Stephensonovými mužmi krádeže, nafilmovania a vèasného vrátenia japonských diplomatických kódov, študoval Stephensonove metódy diverzie. tento pán si napríklad v Kanade zriadil pracovisko, ktoré dokázalo napodobni� hocijaký písací stroj na svete aj s drobnými chybièkami v jednotlivých úderoch a úspešne vyrábal nepravé spisy. Od falošných pasov až po štábne rozkazy.

Aj vïaka Stephensonovej pomoci Godfreyova misia úspešne pokraèovala a skonèila uzatvorením zmluvy medzi USA a Ve¾kou Britániou o zriadení koordinaènej spravodajskej kancelárie. Text tejto zmluvy vypracoval Fleming za dva dni pobytu vo Washingtone odkia¾ si priviezol darèek od generála Donovana, krásny Colt 38 s vyrytým nápisom Pre špeciálne služby.

Pán Stephenson mal v Oshawe pri jazere Ontario prekrásne a osamelé súkromné sídlo. Ale nebol to len milionársky zámok, ale aj jedna z najlepšie organizovaných špionážnych škôl na svete. Fleming s potešením prijal Stephensonove pozvanie a prišiel na študijný pobyt do Oshawy.

Inštruktorom stre¾by tam bol známy americký pišto¾ník Murphy, uèite¾om karate plukovník Wallace a aj na ostatné odbory samí prvotriedni špecialisti. Fleming sledoval jednak metodiku výuèby, aby získal nové skúsenosti pre výcvik v Anglicku a okrem toho si školu ochutnal aj ako žiak. Stephenson o òom neskôr prehlásil, že patril k najtalentovanejším žiakom školy. Perfektne napríklad v noci zneškodnil nieko¾ko plávajúcich mín a sám pod vodnou hladinou pripevnil nálož k „neprite¾skej“ lodi a staèil sa strati�, kým loï vybuchla. Alebo bola do pohotovosti uvedená celá torontská polícia a skupina piatich žiakov dostala za úlohu „vyhodi� do povetria“ mestskú elektráreò. Štvorica žiakov sa nechala naja� v uho¾ných skladoch, dvaja išli ako vodièi a dvaja pod uhlím spolu s „náložami“. Pri vstupnej kontrole boli pochytaní. Fleming pracoval samostatne. Prišiel (po telefonickom ohlásení) ako britský inžinier, ktorý mal nieèo dohodnú� s riadite¾om podniku. Ako návšteva k riadite¾ovi bol o nieèo slabšie kontrolovaný, podarilo sa mu na chví¾u zbavi� sprievodu a umiestni� bombu z aktovky na elektrárenskom dispeèingu. Keby bomba skutoène vybuchla (samozrejme iba zazvonila), bolo by Toronto bez elektriny.

Stephensonova škola pri jazere ukázala Flemingovi nielen celý rad špionážnych trikov, ale podnietila aj jeho fantáziu. Poslúžila mu ako odrazový mostík pre vymýš¾anie vlastných akcií poèas vojny a neskôr mu pomohla vytvori� typ agenta 007. Hrdinu v podstate romantického, bezoh¾adného až k sadizmu a chladného ako vytasený nôž. Naviac získala podnet jeho technická predstavivos�, s ktorou vytváral technické špionážne hraèky pre svojho agenta.

Prvým bondovským románom bol Casino Royale. Fleming ho zaèal písa� na jar roku 1952 na karibskom ostrove Ocarabesa, neda¾eko Jamajky. Zomrel o dvanás� rokov neskôr pri korektúrach trinásteho románu Muž so zlatou pišto¾ou. Zrodenie agenta 007 bolo teda zaèiatkom 50-tych rokov 20. storoèia v èase, keï vrcholila studená vojna. To sa prenieslo aj do prvých románov, v ktorých bol hlavným nepriate¾om komunizmus. S postupom èasu sa už Bond stretol s všelijakými tajnými agentúrami, šialenými anarchistami, geniálnymi vedcami a pod. Už Casino Royal vychádzal najprv na pokraèovanie v novinách a potom bol s ve¾kým úspechom vydaný v polmiliónovom náklade. Za dobrodružstvá agenta 007 si autor kúpil dom neïaleko Buckinghamského paláca, vilu na plážach v Sandwichi, prepychovú kanceláriu na Fleet Street a slávnu vilu Goldeneye na Oracabessa.