E
rnest Hemingway bol americký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny (1954) a Pulitzerovej ceny (1953). Je považovaný za vedúcu osobnosť Stratenej generácie. Narodil sa v rodine vidieckeho lekára Clarenca Edmondsa Hemingwaya a speváčky Grace Hallovej Hemingwayovej. Bol prvým synom a druhým dieťaťom v rodine.
Mal staršiu sestru Marcelline a po Ernestovi nasledovali Ursula, Madelaine, Carol a druhý syn Leicester. Rodina žila pokojným životom vyšších vrstiev. Hemingway vyrastal vo veľkom viktoriánskom dome, ktorý patril jeho ovdovenému starému otcovi z matkinej strany, Ernestovi Hallovi. Jeho matka bola veľmi citlivá žena a výborná hudobníčka (pokúšala sa vybudovať si kariéru ako operná speváčka), ktorá dúfala, že jej syn zdedí po nej lásku k hudbe a bude kráčať v jej šľapajách. Jeho otec zas miloval prírodu, bol lovcom a vášnivým rybárom, a túto lásku k prírode a lovu vzbudil aj v svojom synovi. Hemingwayovu lásku k prírode podporovali tiež časté pobyty v ich dome Windemere, ktorý sa nachádzal na brehu Walloonskeho jazera v Michigane, v ktorom trávili väčšinu letných prázdnin. Vďaka týmto skorým kontaktom s prírodou si Hemingway vybudoval celoživotný hlboký vzťah k prírode, safari, poľovačkám a dobrodružným výpravám. Keď mal 10 rokov, zúčastnil sa safari v Afrike, kde si ho pod svoje krídla vzal Theodore Roosevelt.
Jeho vzťahy s rodičmi boli veľmi komplikované. S otcom vychádzal veľmi dobre, no jeho vzťah k matke bol problematický; neskoršie sa o nej vyjadroval veľmi zle. Jeho matka túžila po dvojičkách, no keď im neboli dopriané, tak sa rozhodla obliekať i česať obe svoje najstaršie deti (Marcelline a Ernesta) do dievčenských šatičiek, aby tak vzbudzovala dojem, že sú dvojičky, hoci Marcelline bola o osemnásť mesiacov staršia. Toto jej správanie ovplyvnilo Hemingwaya na celý život a premietlo sa nielen do jeho vzťahu k matke, ale i v jeho neskoršej tvorbe.
Hemingway navštevoval v rokoch 1913 – 1917 Oak Park and River Forest High School v Oak Park, v Illinois. Bol skvelým žiakom, ktorý exceloval v športe i v školskej lavici, hoci mu išla lepšie angličtina ako matematika. Venoval sa aktívne boxu a futbalu. Po ukončení štúdia na strednej škole nemal záujem pokračovať vo vzdelávaní.
Ako osemnásť-ročný začal publikovať svoje prvé práce v Kansas City Star, kde však pracoval len 6 mesiacov (17. október 1917 – 30. apríl 1918), a napokon sa proti otcovej vôli rozhodol vstúpiť do armády, aby mohol vidieť na vlastné oči dianie v prvej svetovej vojne. Ako člen Červeného kríža v roku 1918 odišiel na palube lode Chicago do Európy, kde pôsobil ako člen American Field Service. Pripojil sa k ambulantnej jednotke na fronte vo Francúzsku, kde sa nejaký čas zdržal v Paríži, no napriek tomu, že tam mohol zostať v pomernom bezpečí, jeho snom bolo dostať sa čo najbližšie k bojovej línii. Jeho kroky viedli smerom k talianskemu frontu, kde sa stal svedkom brutality vojny a už v prvý deň jeho služby na fronte s ním otriasol pohľad na smrť. Napriek tomu však až do konca 1. svetovej vojny slúžil ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na talianskom fronte.
8.júla 1918 ho zranil rakúsky šrapnel a stal sa tak prvým Američanom, ktorého zranili na talianskom fronte. V nemocnici sa zoznámil s ošetrovateľkou Agnes Hannah von Kurowsky, s ktorou prežil krátky románik, hoci podľa svedkov vzťah nedosiahol až takú intenzitu, akú neskôr opisuje v autobiografickom románe Zbohom zbraniam. V polovici októbra sestru preložili do Florencie, ale naďalej si písali.
21.januára 1919 sa Hemingway vrátil do USA. Doma sa zotavoval a pokúšal sa písať. V marci 1919 dostal od Agnes list, ktorým ho definitívne odmietla. Po vojne odchádza v januári 1920 do Toronta a začína spolupracovať s Toronto Star Weekly, kde má jeho práca úspech. Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrude Steinová nazvala "stratenou generáciou".
Bol účastníkom občianskej vojny v Španielsku kde bojoval na strane republikánov, počas 2. svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ. Hemingway bol štyrikrát ženatý. Niektoré jeho manželstvá boli romantické a niektoré z rozumu.
Posledné roky svojho života prežil na Kube. Strach, že nenapíše už nič dobré, a začínajúca staroba naňho pôsobili deštruktívne, preto sa viackrát pokúsil spáchať samovraždu. Depresia ho 2. júla 1961 dohnala až k trinástemu pokusu o samovraždu, ktorú neprežil. Zastrelil sa, mnohí sa domnievajú, že išlo o nehodu pri čistení hlavne, čomu odporuje fakt, že Hemingway bol skúsený poľovník.
Od januára 1916 prispieval reportážami do školského časopisu a v školskom almanachu sa objavovali jeho prvé poviedky; jedna sa zaoberala Indiánmi a druhá bola z boxerského prostredia. Za novelu Starec a more bol v roku 1954 odmenený Nobelovu cenu. Práve v súvislosti s touto novelou ho kritika začala považovať za najväčšiu postavu americkej literatúry prvej polovice 20. storočia. Na vrchole slávy sa Hemingwayova tvorba skončila.
Ocenenia
* Strieborná medaila za statočnosť (Medaglia d'Argento al Valore Militare) - prvá svetová vojna
* 1947 - bronzová hviezda (War Correspondent-Military Irregular) - druhá svetová vojna
* 1953 - Pulitzerova cena za novelu Starec a more (The Old Man and the Sea)
* 1954 - Nobelova cena za literatúru za jeho celoživotný prínos pre literatúru
02/3300-2333 (Po-Pia 10:00-18:00)
