✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

Čo povedať, ako to povedať a kedy nepovedať radšej nič Kniha Pozor na jazyk! je skutočnou výzvou pre všetkých, ktorí majú vo zvyku najprv hovoriť a až potom myslieť. Autorka nás prevedie úskaliami prostorekosti  a zhovorčivosti a naučí nás múdro používať slová, aj keby sme v tej chvíli nepovedali vôbec nič. Slová sú našou najmocnejšou zbraňou, môžu byť ostrým mečom alebo hojivým balzamom. Ovplyvňujú náš život aj postavenie v spoločnosti.

O knihe:

Autorka bez príkras opisuje vlastné trápne situácie, aby čitateľ pochopil podstatu jej odkazu: Múdrosť znamená vedieť, čo povedať, ako to povedať a kedy nepovedať vôbec nič. Karen pritom na nič nezabudla, rozoberá ohováranie, pätolizačstvo  a klamstvá až po slová, ktoré povzbudzujú a uzdravujú. S prehľadom sa orientuje v Písme, je skutočne praktická a má zmysel pre humor. Táto kniha vám zmení život!

Odporúčame všetkým čitateľom, ktorí nevedia žiť bez Facebooku, Instagramu, Twitteru alebo píšu blogy. Táto kniha vás ovplyvní, lebo vás donúti zamyslieť sa pred každým príspevkom, ktorý chcete zverejniť.

Recenzie:

„Jazyk je ako meč – môže poslúžiť na zabíjanie, ale i na uzdravenie a zachovanie mieru. V knihe Pozor na jazyk! nám Karen Ehmanová múdro pripomína, aby sme si boli vedomí tejto ohromnej sily a používali jazyk prezieravo a osožne.“ Darlene Schachtová, autorka knihy Messy Beautifull Love: Hope and Redemption for Real-Life Marriages

„Aká úžasne pravdivá a dôležitá kniha! Karen do nej vložila nadčasovú múdrosť, ktorá vám zmení život. Každá žena by si ju mala kúpiť a prečítať aspoň raz za rok! Vrelo odporúčam!“ Sally Clarksonová, autorka kníh Own Your Life a Desperate: Hope for the Mom who needs to Bresthe, populárna spíkerka a blogerka portálu Sallyclarkson.com

„Múdrosť a pravdivosť Kareniných slov mi pripomína, že schopnosť niečo povedať ešte neznamená, že je to vždy osožné, a že správny výber slov je rovnako dôležitý ako ich načasovanie.“ Summer Saldanová, blogerka na tému životného štýlu a krásy portálu summersaldana.com

Ukážka textu z knihy

Stačí iskierka…

„Stačí len iskra, aby vzplanul oheň,“ začínala sa známa táborová pieseň z čias mojej mladosti. Noc čo noc sme sedávali pri táboráku a pozorovali žiarivé plamene ohňa a vždy sa našiel niekto, kto začal práve tento refrén. Jeden po druhom sme sa pridávali, presvedčení o sile iskier vznietiť oheň, až sme napokon jednohlasne vyústili v mohutný chválospev.
Slová sú ako iskry. I keď na začiatku pôsobia nevinne, majú moc vznietiť požiar skazy a pustošenia. Autor Jakubovho listu bol prvý, kto predstavil takúto analógiu: „Tak aj jazyk je síce malou časťou tela, ale dokáže veľké veci. Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli! Aj jazyk je oheň, svet neprávosti. Medzi našimi údmi je zasadený ako ten, čo poškvrňuje celé telo a ničí celý náš život, sám podpaľovaný peklom“ (Jk 3, 5 – 6).
Presne aj to, čo pôvodne vyzerá ako iskierka, môže čoskoro nabrať na sile a prerásť v mohutný plameň.
Začiatkom leta 2013 som letela do Colorado Springs, kde sme nahrávali rozhlasové vysielanie. Dovtedy som mesto navštívila už niekoľkokrát a na každú návštevu som sa nesmierne tešila. Dlhý let býval vykúpený dych vyrážajúcim pristávaním. Srdce mi radostne poskakovalo pri pohľade na vrchy a štíty, sviežu zelenú trávu a prírodné skalné útvary.
Tentoraz to však bolo úplne iné. Len pred pár dňami vypukol v oblasti Black Forest desivý požiar, ktorý to tu celé pustošil. Hustý dym bol zreteľný už z diaľky. Na mnohých miestach bolo vidno černavé, spálené pozostatky niekdajšej zelene.
Priateľka prišla o strechu nad hlavou. Iní na Facebooku prosili o modlitbu za príbuzných a známych, ktorých tiež požiar podobne zasiahol. Keď bolo po všetkom, hlásili, že požiar si vyžiadal dve ľudské obete a 486 zničených príbytkov. Išlo o doteraz najničivejší požiar v histórii štátu Colorado a pohľad, ktorý sa mi naskytol, a obrazy, ktoré prinášali sociálne médiá, boli desivé. Oheň pohltil 5 660 hektárov a celkový odhad škôd sa vyšplhal na vyše 85 miliónov dolárov.
A čo túto katastrofu vlastne spôsobilo? V oblasti pretrvávali rekordné horúčavy a Národná meteorologická služba vydala výstrahu najvyššieho stupňa. 11. júna v skorých popoludňajších hodinách ktosi ohlásil nenápadný oheň takých malých rozmerov, že nebolo problém zachytiť ho na fotoaparát v mobile. Avšak rekordné horúčavy sprevádzané prudkým vetrom rozdúchali plamene a požiar sa rozšíril na 40 hektárov, následne na 400 hektárov – a tak ďalej…
Aké výstižné, že Jakub prirovnáva rýchlo sa šíriace slová a nevýslovné škody, ktoré môžu napáchať, k ohňu. Niet sa čo diviť, že nás Sväté písmo varuje, aby sme vážili slová. Vedia poriadne popáliť.

Hanebný a neskrotný

Jakubov list tiež hovorí, že jazyk môže poškvrňovať celé telo. Dobre to poznám z vlastnej skúsenosti, keď som si priala vziať späť svoje slová, a viem, ako hýbu celým telom. Hlavou sa mi preháňa ľútosť, srdce divoko tlčie, žalúdok mi zviera kŕč pri zožierajúcej predstave, čo bude nasledovať. Nervózne pohybujem prstami, nedokážem sa sústrediť. Občas sa i nohy dajú do pohybu, keď dumám nad tým, ako sa dostať z paseky, v ktorej som sa ocitla.
V ďalších veršoch Jakubovho listu sa dočítame, že jazyk nemožno skrotiť (Jk 3, 7 – 8). Každé stvorenie, plazy, vtáctvo i zver, možno skrotiť, jazyk však nie. Predstavte si obrovský cirkus plný rôznych druhov zveri: tancujúce medvede, poskakujúce kone – dokonca divé šelmy preskakujúce kruhy na pokyn cvičiteľa. Ale kdesi v kúte stojí klietka so zatiahnutým závesom s nápisom: „Absolútne neskrotný“. Potom, v rozhodujúcej chvíli predstavenia, principál utíši publikum, aby im predstavil nezdolnú beštiu. Keď odhrnie záves, sedí tam žena s mobilom pri uchu, jej bľabotanie nemá konca-kraja.
Jazykom môžeme hanobiť mužov i ženy stvorených na Boží obraz a inokedy ním chváliť Boha. Z našich úst plynie chvála i znevažovanie. No ako sa píše v Novom zákone, nemá to tak byť! Jakub hovorí, že z toho istého prameňa nepotečie sladká i horká voda. A ani na figovníku neporastú olivy či na viniči strapce fíg. Sladký prameň nemôže vydať slanú vodu (Jk 3, 9 – 12). Čo z toho vyplýva? Nemali by sme dovoliť, aby nám z úst vychádzali súčasne ušľachtilé i neprístojné reči.

Zneužívať vlastný jazyk

Mama nám deťom hovorievala, či už pri odchode do školy alebo keď sme sa chystali na víkendový večierok: „Pamätaj, tvoj hriech ťa raz dolapí.“ V čase môjho dospievania, v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch na americkom stredozápade nebola o príležitosti k hriechu núdza. V každom prípade, rozhodla som sa vyvarovať cigariet, pitia i drog. Môj problém však nespočíval v tom, čo vchádzalo do mojich úst, ale čo z nich vychádzalo.
Slovami, a občas dokonca mlčaním, som si dlhé roky spôsobovala veľa bolesti. Nebolo to len o tom, že by som niekoho ohovárala či klamala. Občas som jednoducho rozprávala priveľa. Inokedy som zopakovala, čo povedal ktosi iný, hoci som nemusela. Niekedy som sa ozvala s dobrým úmyslom, ale vystrelilo to úplne opačne. Alebo som povedala správne veci nesprávnym ľuďom či v nesprávny čas. Jednoducho, spôsobov, ktorými som v minulosti zneužila vlastný jazyk, nebolo ani zďaleka málo.
Biblia nám na mnohých miestach pripomína, že pre Boha je nesmierne dôležité, ako využívame dar reči. Fakticky sa slová jazyk, rozprávať, hovoriť, slová, ústa a mlčanie vyskytujú v Biblii viac než 3 500-krát. Stránky Písma sú plné príbehov o ľuďoch ako sme my. Niektorí z nich sú pre nás úžasným príkladom toho, ako využívať slová na budovanie, povzbudenie a pomenovanie pravdy. Avšak Písmo tiež hovorí o tých, čo sú ukážkovým príkladom toho, ako sa slová používať nemajú. Títo buď ohovárali, frflali, klamali, nešetrili ostrými či zlostnými slovami, alebo len vyjadrili nevhodné veci v nevhodnom čase. Pokúšali a navádzali bratov na hriech. Šírili polopravdy, ktoré vskutku boli klamstvom. A možno i povedali správnu vec, ale nesprávnym ľuďom či v nevhodnej chvíli. To všetko následne vyústilo do neblahých následkov: od zranených emócií, cez rozbité vzťahy až po vojny medzi národmi.
A ani dnes to nie je inak. Za ostatných tridsať rokov som neraz bola svedkom toho, ako slová vyvolali zúfalé situácie. Videla som však i to, ako priniesli obrovské dobro. Naozaj sú život i smrť v područí jazyka. Je teda kľúčové poznať, ako správne využívať dar reči.
Psychiatrička Louann Brizendinová v knihe The Female Brain (v českom preklade vyšla pod názvom Proč ženy myslí tak, jak myslí, 2007 – pozn. prekl.) píše: „Muži denne používajú okolo sedemtisíc slov. Ženy okolo dvadsaťtisíc.“1 (Poznám pár príkladov, v ktorých je to určite presne naopak, keď je manžel nezastaviteľný tárač a manželka tichučká ako muška!) Napriek tomu, že Brizendinovej štatistika býva spochybňovaná, ak by sme zobrali do úvahy čísla na dolných hraniciach jej odhadov, vyšlo by nám, že žena vysloví ročne okolo 7,3 milióna slov, zatiaľ čo muž iba 2,5 milióna. Všetky tieto slová, čo plynú z našich pier, tvoria nespočetné množstvo príležitostí na omyly, prešľapy či slabosti. Rovnako tiež vytvárajú obrovský priestor pre úmyselné zranenia. No musíme mať na pamäti i druhú stranu mince! Koľkože láskyplných, hrejivých a povzbudivých slov by sme mohli za jeden rok vysloviť! Rozhodnutie je len na nás, keďže sme to my, kto drží stráž nad pohybmi sánky.

Pôvod slov

Písmo hovorí, že smrť a život sú v područí jazyka (Prís 18, 21). Avšak než sa nám slová ocitnú na jazyku a vypustíme ich von ústami, nerodia sa náhodou najprv kdesi inde? Presne tak, slová sa nám síce valia z úst, majú však svoj pôvod v mysli a v srdci, kde sa rodia pred tým, ako ich vyšleme z jazyka k ušiam ich adresátov. Ak sa naozaj chceme naučiť ovládať svoj jazyk, vedieť, čo povedať, kedy to povedať a kedy radšej mlčať, musíme sa do tejto témy ponoriť o čosi hlbšie. Musíme prebádať svoje srdce a myseľ, aby sme objavili pôvod vlastných slov, tých životodarných aj tých temných.
Evanjelista Lukáš hovorí: „Dobrý človek vynáša dobro z dobrého pokladu srdca a zlý človek vynáša zlo zo zlého srdca, lebo jeho ústa hovoria to, čím je preplnené jeho srdce“ (Lk 6, 45).
Ústa hovoria, čo je uložené v srdci.
Teda slová nevypadávajú z úst akosi nechtiac či náhodne. Majú svoj účel a zámer a rodia sa v srdci človeka. Preto ak máme problém s jazykom, znamená to, že niečo nie je v poriadku so srdcom či mysľou. Dokonca ani v prípade môjho trapasu z ôsmej triedy nešlo len o to, že som vyslovila zlé slová. To moja myseľ sa zahrávala s nesprávnou myšlienkou, ktorá napokon vyústila do nesprávneho motívu. Srdce som mala upriamené na zlo. Nedokázala som zniesť predstavu, že by môj najnovší objav išiel na ples s Janet. Myšlienka sa teda najprv zrodila v mojej mysli a potom sa šikovne prešmykla do srdca, kde sa riadne zakorenila. To, čoho bolo plné moje srdce, sa dostalo na povrch a z jazyka mi vyšplechli slová, ktoré spôsobili riadnu bolesť, a v tomto prípade nielen mojej kamarátke Janet, ale oveľa viac mne samej.
Pravda je, že slová nikdy nie sú náhodné. Bez pochýb občas vyriekneme nepremyslené veci, avšak i pre ne platí, že najprv sa rodia v mysli, filtrujú sa v srdci a až keď dostanú súhlas, vyjdú nám z úst. Takže ak túžime používať slová v prospech blížnych a Bohu na slávu, musíme najprv skúmať vlastné srdce i myseľ, z ktorých slová vychádzajú.

Starostlivosť o srdce a myseľ

Každé dva či tri roky chodievame s manželom na preventívnu lekársku prehliadku. Prvýkrát nás na ňu pred desiatimi rokmi poslala svokra, aj ju zaplatila, a to krátko po tom, čo jej zomrel manžel na mŕtvicu. Manželova babička taktiež zomrela na mŕtvicu, a tak svokre veľmi ležalo na srdci, aby sme včas rozpoznali prípadné symptómy, z ktorých by bolo zrejmé, či Todd alebo ja máme predpoklady na toto ochorenie.
Našťastie nám lekárska prehliadka rok čo rok potvrdzuje, že nielen kosti máme zdravé a silné, ale i srdcia máme vo vynikajúcej kondícii. Možno keby sme mali nejaký skrytý problém a nechodili by sme na preventívne prehliadky, jedného dňa by sme sa mohli prebudiť s bolesťou za hrudnou kosťou, srdcovým infarktom či nedajbože mŕtvicou. No keďže starostlivo venujeme pozornosť tomu, čo sa deje vo vnútri, vďaka preventívnym vyšetreniam môžeme dostať včasné upozornenie na prípadný problém.
Neželané slová klíčia a kvasia v srdci oveľa skôr, než ich vyslovíme. O svoje srdcia a ich stav sa musíme príkladne starať, aby slová, ktoré z nás vyhupnú, boli láskavé a príjemné, nie zraňujúce a trpké. Ale ako na to?
Za tridsať rokov, čo som kresťankou, som pochopila zopár dôležitých súvislostí medzi slovami, ktoré vyslovujem, a svojím srdcom. To, ako používam slová, či v dobrom alebo zlom, súvisí často, i keď nie vždy, s kvalitou času, ktorý denne trávim (či netrávim) so svojím Pánom v modlitbe. Okrem toho to odráža skutočnosť, do akej miery mi záleží na budovaní vzťahu s ním a či sa mi darí alebo nedarí podnikať kroky, ktorými by som sa viac pripodobnila jeho Synovi, Ježišovi Kristovi.
Táto starostlivosť o srdce, prameň mojich slov, nie je len akýmsi duchovným hókusom-pókusom, kde si jednoducho ráno otvorím Písmo a najnovší bestseller so zamysleniami na každý deň a prečítam si pár slov. Ide o pozornosť voči Božiemu tichému, nenápadnému hlasu kedykoľvek počas dňa. Samozrejme, že by som si mala čítať z Písma každý deň a v modlitbe prosiť Boha, aby mi pomáhal vážiť slová a ovládať skutky. No najdôležitejšie je odpovedať Duchu Svätému, ktorý mi klope na srdce a tichým šepotom ma nabáda, aby som sa radšej zdržala, keď mám už-už vybuchnúť, a povzbudzuje ma prehovoriť, keď mám pokušenie mlčať.
Starať sa o svoje srdce v tých chvíľach znamená prosiť Ducha Svätého o múdrosť – aby som vedela, kedy je lepšie mlčať, alebo o správne slová, keď ich jednoducho neviem sama nájsť. Možno niekto z mojich blízkych stratil milovanú bytosť alebo sa trápi nad rozhodnutím či už vlastným alebo niekoho z členov rodiny. Alebo možno občas iba potrebujem trochu tvorivosti, aby som mohla lepšie deťom vysvetliť, čo mám na mysli, a aby si namiesto maminej prednášky mohli vypočuť skutočnú pravdu ukrytú v mojich slovách.
Teda, určite siahnite po dobrej knihe so zamysleniami na každý deň. Otvorte si Písmo. Padnite na kolená v modlitbe. Avšak to všetko konajte s otvorenosťou srdca, ktorá zostane prítomná počas celého dňa. Buďte pozorná voči šepotu Ducha Svätého – ak vás vedie k mlčaniu, nehovorte. A nebojte sa otvoriť ústa a dovoliť, aby sa slová, ktoré vám našepkáva a pobáda vás vysloviť, zhmotnili vo vašom jemnom hlásku. Nie je to jednoduché. Vyžaduje si to veľa úsilia. Je vždy oveľa ľahšie hovoriť to, čo vám prvé príde na jazyk, či len bezmyšlienkovite bľabotať, než sa zastaviť a starostlivo vážiť slová.
Chceli by ste to skúsiť – skutočne dať tomu šancu? Ak ste doteraz, podobne ako ja, zvádzali boj so slovami, možno máte pri tejto otázke zmiešané pocity. Možno by ste do toho aj chceli ísť, no mysľou vám prebehnú všetky tie „ozajstné“ pokusy z minulosti zakaždým ovenčené neúspechom. V takom prípade mi dovoľte, aby som vám do ustarosteného srdca pošepla zopár povzbudivých slov. Verte mi, keď tvrdím, že je možné, aby niekto ako ja podroboval svoje slová kritériám Božej svätosti, podarí sa to aj vám. Krok za krokom, modlitba za modlitbou, slovo za slovom môžeme skutočne vyladiť reč natoľko, že nám vykĺzne čoraz menej slov, ktoré by sme si želali vrátiť späť. Možné to je – rovnako pre mňa, ako i pre vás.

Cesta sa začína…

Ste pripravená vydať sa na cestu? Na výpravu, ktorá vám pomôže naučiť sa, čo povedať, kedy hovoriť a kedy radšej mlčať? Práve dnes môžeme spoločne reštartovať spôsob, akým používame slová. (Alebo azda kliknúť na príkaz, ktorým vynútime vypnutie starého systému úplne?) Možno by sa to mohlo týkať slov, ktoré adresujete svojim najbližším. Možno konverzácií s kolegami v práci. Alebo rozhovorov so susedou. A azda dokonca online komunikácie, ktorú prstami vyťukávate na klávesnici.
Považujte moje pozvanie na spoločné lekcie ovládania neskrotného jazyka, aby bolo celé telo nepoškvrnené, aspoň za také príťažlivé ako pozvanie na prespávačku z čias strednej školy. Na úvod vás pozývam začínať nasledujúce dni jednoduchou modlitbou:
Otče, stojím v ústrety novému dňu a ty ma pozývaš nakladať so slovami múdro a správne. Nech sú povzbudením tým, ktorí ich budú počúvať. Nech sú pravdivé a zároveň vyslovené s láskou. Nech sa mi podarí zastaviť sa o chvíľu skôr, než ich vyslovím. Daj mi silu hovoriť, keď mám chuť utiecť a mlčať. Pane, odovzdávam ti dnes svoje ústa. Nech všetko, čo z nich vyjde, je láskavé, nie trpké. Nech tvoja ruka vedie každé moje slovo na jeho púti počnúc od mojej mysle, cez moje srdce, až po moje pery. Nech sú moje slová životodarné, nie pustošivé. Nech si na moje slová hrdý a nech slúžia na tvoju slávu. V mene Ježiša, Amen.