✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Už pred viac ako polstoročím, keď Mechanický pomaranč vyšiel prvý raz, sa stal „klasikou“ a zaradil sa medzi to najlepšie, čo priniesla moderná literatúra. Rovnomenný film, ktorý podľa knihy nakrútil Stanley Kubrick, sa rýchlo stal kultovým a dodnes má svojich verných fanúšikov.
Príbeh sa odohráva v Londýne. Hlavná postava Alex je vodcom štvorčlennej skupiny tínedžerov, ktorá pácha rozličné násilnosti. Medzi sebou sa rozprávajú bizarným slangom s implantovanými rusizmami. Alexa po čase chytia a dostane sa do väzenia, kde ho čaká hrozivý trest s nepredstaviteľnými následkami. Experimentálna liečba ho zmení na krotkého baránka, ktorý sa už nikdy nedopustí násilia, ale zároveň ho tak zbaví aj možnosti voľby medzi dobrom a zlom, jeho ľudskej podstaty.
Kniha je fascinujúcim jazykovým koncertom, brilantnou štúdiou zla v človeku aj drsnou antiutópiou v orwellovskom duchu. K slovenskému čitateľovi sa dostáva v druhom vydaní, doplnenom o detaily z originálneho textu, ktorý sa považuje za jediný autorizovaný rukopis, a slovník slangových výrazov.
Z anglického originálu The Clockwork Orange (Penguin Classics 2013) preložil Otakar Kořínek.
Ukážka textu z knihy
„Nechajte nás na pokoji, chlapci,“ povedala jedna z nich s vizom ako tisícročný pergamen. „Sme len staré chudery.“ No my sme len vycerili denty, blysk blysk, posadili sme sa, zazvonili a čakali na pikola. Keď prišiel, celý nervózo, utierajúc si lapáky do umastenej zástery, objednali sme si štyri veterány. Veterán, to je rum s čerešňovým brandy, vtedy to letelo, a niekto to mal rád ešte s kvapkou citróna, čomu sa zasa hovorilo kanadský rez. Potom pikolovi vravím:
„Tým starým omamám prines niečo výživné. Rundu veľkého škóta a niečo na odnos domov.“ A vysypal som z karmana na stôl všetky love a ostatní traja takisto, bracháči moji. Pred vyľakané dakoty prišlo dvojité ohnivé zlato a ony zrazu nevedeli, čo urobiť alebo povedať. Jedna zo seba dostala: „Ďakujeme, chlapci,“ ale bolo vidieť, že od nás čakajú nejaký hnusný horor. No nech už ako, každá dostala domov fľašu Generála Yanka, to je koňak, a ešte som zaplatil, aby im zajtra ráno priniesli čierne kávy a pivčá na adresy, ktoré tie zasraté číny nechali na pulte. Za frťasy, čo nám zostali, sme, bracháči moji, skúpili všetky mäsové koláčiky, praclíky, syrové chlebíky, lupienky a čokoládky, čo tam mali, aj to pre tie staré pipiny. Potom sme povedali: „Za minuták sme zasa tu,“ a staré ptice v kuse opakovali: „Ďakujeme, chlapci,“ a „Boh vám žehnaj, chlapci“. Vyšli sme von bez frťasa v karmanoch.
„Fakt gud pocit,“ poznamenal Pete.
