✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Azda nijaká kniha v poslednom čase nevyvolala toľko otáznikov ako román americkej spisovateľky Harper Leeovej Postav hliadku. Autorka, známa jedným z najpopulárnejších románov 20. storočia Nezabíjajte vtáčika (1960), sa po vydaní tejto knihy na dlhý čas odmlčala. Až v roku 2014 sa v jej trezore našiel rukopis druhého diela, ktoré bolo vlastne jej literárnou prvotinou. Napísala ho v päťdesiatych rokoch 20. storočia, ale vydali ho až v roku 2015. Dejová línia je takisto posunutá asi o dvadsať rokov. Hlavná detská postava z románu Nezabíjajte vtáčika Jean Louise Finchová (Scout) žije teraz v New Yorku a ako dvadsaťšesťročná prichádza do rodného mestečka Maycomb. S prekvapením zisťuje, že jej otec Atticus, ktorý sa kedysi nezištne ujal úlohy obhajcu v procese s mladým černochom, sa teraz angažuje v rasistickej Rade občanov. Vzťahy medzi miestnym belošským a černošským obyvateľstvom sa mimoriadne zhoršili.
Dej sa odohráva na pozadí širšieho historického kontextu a spoločenské napätie sa prenáša aj do vzťahu Jean Louise k otcovi, príbuzným, rodine, niekdajším známym i dávnemu priateľovi Henrymu. Znova si uvedomuje, aké je dôležité – v súlade s biblickým odkazom – postaviť svoju hliadku, ktorou je predovšetkým svedomie.
Z anglického originálu Go Set a Watchman
preložil Jozef Kot.
Ukážka textu z knihy
Doktor Finch zdvihol pohľad. „Dopúšťaš sa hrubého omylu, ak si myslíš, že tvoj otec podporuje myšlienku, aby černosi ostali tam, kde sú teraz.“
Jean Louise zdvihla ruky aj hlas. „Dočerta, a čo si mám o tom myslieť? Bolo mi z toho na vracanie, strýko Jack. Doslova sa mi zdvíhal žalúdok...“
Strýko sa poškrabal za uchom. „Nepochybne ti oči zastierajú konkrétne historické fakty a jemné rozdiely v ich výklade...“
„Strýko Jack, nebalamuť ma takýmito rečami – občianska vojna, v ktorej sa viedol takýto boj, s tým nemá nič spoločné.“
„Naopak, ak chceš pochopiť súčasnosť, značne to s tým súvisí. Predovšetkým istá časť – preboha, predtým iba istá časť, ale teraz tri štvrtiny obyvateľstva tejto krajiny – dodnes ničomu nerozumie. Akí sme boli, Jean Louise? Akí sme teraz? Ku komu na tomto svete máme najbližšie?“
„Vždy sme boli iba ľudia. Nemám tušenie, čo máš na mysli.“
