✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Vtáky v tŕní, výnimočná sága jednej rodiny, si získali milióny čitateľov na celom svete a dodnes dojíma myšlienkou, že človek je ochotný pre krátke, ale pravé šťastie vedome podstúpiť najväčšiu bolesť.
Existuje povesť o vtákovi, ktorý zaspieva iba raz v živote, sladšie ako ktorýkoľvek iný tvor na zemi. Len čo vyletí z hniezda, začne hľadať strom s tŕňmi a neoddýchne si, kým ho nenájde. Potom si sadne do nehostinnej koruny a vrhne sa na najdlhší, najostrejší tŕň. A keď umiera, premôže smrteľné bolesti a zatrilkuje krajšie ako škovránok či slávik nádhernú pieseň, za ktorú zaplatí životom. Ale celý svet zmĺkne a načúva a Pán na nebesiach sa usmeje. Lebo to najlepšie je vždy vykúpené veľkou bolesťou... Tak aspoň vraví povesť.
Na pozvanie bohatej vdovy Mary Clearyovej sa na austrálsku farmu prisťahuje jej mladší brat Paddy s rodinou, vrátane malej Meggie. Mladý katolícky kňaz Ralph de Bricassart, ktorým je Mary priam posadnutá a drží ho v hrsti veľkorysými darmi, si veľmi obľúbi Clearyho jedinú dcéru. Farmárske dievča vyrastá do krásy a postupne sa medzi ňou a pátrom Ralphom vyvinie ľúbostný vzťah. Kňaz sa zmieta medzi vlastnou ctižiadostivosťou a túžbou po láske, nezlučiteľnej s postavením cirkevného hodnostára. Aj krehká Meggie trpí a hnevá sa na Boha i cirkev, lebo zakaždým vyhrajú boj o Ralphovo rozpoltené srdce.
Z anglického originálu preložila Katarína Karovičová.
Ukážka textu z knihy
Zabudol na bolesť, zabudol na cirkev, zabudol na Boha. Našiel Meggine ústa a dychtivo sa na ne vrhol, chcel z nej čoraz viac, tisol ju k sebe a nevládal potlačiť nutkanie, ktoré v ňom vzrastalo. Stiahla si blúzku z pliec, pokožku mala chladivú, hladkú a lesklú ako satén. Zdalo sa mu, že sa topí, ponáral sa stále hlbšie, bezmocne lapal dych. Doľahol naňho pocit smrteľnosti. Ako strašná ťažoba zovrel mu dušu, ako povodeň odplavil trpké temné opojenie. Chcelo sa mu plakať a posledné zvyšky jeho túžby sa rozplynuli pod ťarchou smrteľnosti. Odstrčil Meggine ruky zo svojho nešťastného tela, zostal sedieť na pätách so sklonenou hlavou a uprene pozoroval, ako sa mu ruky položené na kolenách trasú. Čo si to so mnou urobila, Meggie? Čo by si bola so mnou urobila, keby som ti v tom nebol zabránil?
„Mám ťa rád, Meggie. Vždy ťa budem mať rád. Ale som kňaz, nemôžem... naozaj nemôžem!“
