✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

Elena nikomu nedôveruje a už neverí v lásku. Iba pri tvorbe parfumov sa jej darí zbavovať všetkých neistôt. Len v opojení kvetinových, drevitých a korenistých esencií dokáže premáhať svoj strach. Parfumy sú jej cestou k ľudským srdciam. Rozprávajú o najhlbších myšlienkach, o najtajnejších túžbach. Matka ju opustila ešte ako malé dievčatko prahnúce po láske a pohladení a odvtedy sa musela spoliehať iba sama na seba. Dnes má dvadsaťšesť rokov a osud ju vystavuje skúškam. Vydáva sa na cestu do Paríža, kde si jej kreácie získavajú priazeň ľudí. Elena má jedinečnú schopnosť porozumieť ľudským túžbam a splniť ich. Dokáže vytvoriť parfum, ktorým pomôže získať stratenú lásku, prekonať ostych, nájsť šťastie a spokojnosť.
Napriek tomu sa jej ešte nepodarilo vytvoriť esenciu, ktorá by jej pomohla vyrovnať sa s minulosťou a odpustiť. Len jeden človek má kľúč k jej duši a dokáže vyliečiť jej rany: Cail. Cail pozná tento krehký kvet a vie, ako ho chrániť a milovať.

Ukážka textu z knihy

„Poďte za mnou, dnes budeme pracovať so zákazníkmi. Dávajte pozor a neprerušujte ma, nech by som povedala čokoľvek. Rozumeli sme sa?“
Elena prikývla.
Claudine ďalej rozprávala a ona ešte chvíľu predstierala, že ju počúva, no v duchu sa radovala až priveľmi na to, aby sa mohla sústrediť na veci, ktoré dokonale poznala. Konečne jej žena ukázala, kde má miesto, a vzdialila sa, pretože sa potrebovala pripraviť na privítanie prvých zákazníkov.
V to ráno ich prišlo veľa. Všetci zamestnanci parfumérie boli zaneprázdnení. Elena si najskôr zapamätala väčšiu časť parfumov, ktoré vytvoril Jacques, a potom podišla k predajným pultom, ale držala sa v úzadí. Claudine začala obsluhovať staršieho muža a ten si prial špeciálny parfum. Zjavne bol naštvaný, hrboľatými prstami zvieral rukoväť luxusnej vychádzkovej palice.
„Tento sa mi nepáči. Páchne starinou, pripomína mi naftalín, to hádam nie!“ vykríkol rozhorčene.
Claudine sa aj naďalej vytrvalo usmievala. „Môžem vám ponúknuť diskrétnejšiu mélange, ak si prajete. Čo keby sme pridali santalové drevo?“
Muž zovrel pery. „Ako to môžem vedieť, keď mi ho nedáte ovoňať?“
Stál pred pultom, bol namosúrený, oči sa mu leskli a na tvári sa mu zračilo sklamanie. Na stole ležal asi tucet použitých mouillettov. Claudinin úsmev začal postupne ochabovať.
„Ubezpečili ma, že ma určite uspokojíte. Očividne preháňali. Prečo by som mal s vami mrhať čas?“
Zvýšil hlas a niektorí zákazníci sa zo zvedavosti otočili.
Claudine stisla pery. „Povedzte mi, čo presne si prajete.“
„Doteraz ste ma azda nepočúvali? Potrebujem nový parfum! Nechcem obyčajnú vôňu.“
„Každý z týchto parfumov,“ odvetila Claudine a prstom ukázala na rôzne fľaštičky poukladané na pulte, „zodpovedá vášmu opisu. Želáte si ich skúsiť znova?“
Starý pán privrel oči. „Usilujete sa mi nahovoriť, že neviem, čo chcem?“
Jemné nosové dierky mladej ženy sa roztiahli a rýchlo strácala pôdu pod nohami. „Moment, prosím,“ vyhlásila.
Elena scénu sledovala z diaľky. Ten muž mal originálny odev, napriek tomu však pôsobil elegantne. Bol nervózny a z času na čas si strkal prst pod šatku na krku v snahe uvoľniť napätie. Obzeral sa dookola, pozornosť sústredil na parfumy a v jeho pohľade sa odrážala potreba čohosi nového. Túžil po druhej mladosti, po niečom, čo dokáže prekryť starobu a vzbudiť v ňom dôveru. Muži sa vo všeobecnosti rozhodovali s cieľom oživiť svoj vzhľad. Dúfali preto v malé zázraky... akým mohla byť aj nová láska. Elena
netušila, odkiaľ tá myšlienka pochádzala, ale ak to tak bolo, ak si ten starý pán vážne praje zmenu a chce sa predviesť príťažlivým parfumom, už vedela, čo by preňho pripravila.
„Vyskúšajte toto. Som si istá, že sa vám bude páčiť,“ povedala Claudine a podala mu ďalší mouillette.
Muž sa na ňu nedôverčivo pozrel, prisunul si ho k nosu a zvraštil obočie. „Vyzerám podľa vás ako taký sopliak? Naozaj máte dojem, že môžem vyjsť medzi ľudí s takouto... vôňou?“ vyštekol pobúrene.
Claudine zovrela päsť a v jej očiach sa zračil mrazivý pohľad. „Ak budete taký láskavý a chvíľočku vydržíte, niečo by som pre vás ešte mohla nájsť.“
Keď Claudine prešla okolo Eleny, bola fialová, ale na tvári mala vtlačený ten istý úsmev ako pečiatku. „Nebesá,“
zašomrala Elena. „Tomu sa vraví profesionálnosť!“ Claudine však skutočne stratila trpezlivosť a začala obsluhovať iného zákazníka, ktorý si pýtal parfumovanú ružovú vodu.
Starý pán sa zjavne cítil zahanbený. Jeho hnev ustúpil a zostalo mu len pálivé sklamanie. Niečo, čo malo s parfumom iba málo spoločné. Bola to bezmocnosť, snaha zastaviť vytrvalé plynutie času a dostať ďalšiu príležitosť.
„Môžem vedieť, aký parfum ste používali v minulosti?“ opýtala sa ho Elena a pristúpila k nemu bližšie. Claudine ju žiadala, aby ju neprerušovala, no o konverzácii so zákazníkmi nespomenula nič. Technicky teda neporušovala nijaký príkaz.
Prihovorila sa mu mäkším hlasom, a keďže pán bol zamyslený, otázku mu zopakovala. Muž razom zodvihol hlavu, akoby si ju všimol len v tej chvíli.
Trochu rozpačito mu podala ruku. „Volám sa Elena Rossiniová.“ Jej starká sa zákazníkom vždy predstavovala.
„Jean-Baptiste Lagose,“ odvetil. Namiesto toho, aby jej ju stisol, sa však uklonil a pobozkal ju ako džentlmen zo starých čias.
Koža, ladánum a bergamot, pomyslela si Elena, keď podišiel bližšie a takmer sa jej dotkol. Silná a zároveň sofistikovaná aróma s hlbokou spodnou pižmovou vôňou. Takmer si vedela predstaviť, ako sa Jean-Baptiste díva na kolotoč života, z ktorého už dávno vystúpil. Vnímala jeho smútok, inštinktívne pohŕdanie a pod rúškom trápenia aj prenikavú túžbu vrátiť sa doň.
„Ste predavačka?“ spýtal sa jej.
Elena prikývla. „Toto je môj prvý deň v práci.“
Starý pán sa poobzeral, a len čo narazil na Claudinin pohľad, obrátil sa k Elene. „To je vaša šéfka?“ Cítil sa skutočne urazený a nedbal na nápadné gesto, ktorým na ňu ukazoval.
„V istom zmysle áno.“
„Chúďa zlaté,“ poznamenal a pokrútil hlavou. Potom zovrel pery a znova na Claudine pozrel. „Niektoré osoby dostali do vienka nepríjemnú povahu.“
Mala ten istý názor, ale nepatrilo sa jej rozprávať také veci zákazníkovi. Preto zvrtla reč na prijateľnejšiu tému.
„Teraz máte na sebe chypre, veľmi peknú vôňu, ak som však správne porozumela, hľadáte niečo nové.“
Jean-Baptiste znenazdajky odložil svoju bojovnú náladu. „Presne tak. Chcel som parfum, ktorý má charakter, niečo rázne, no zároveň originálne. Lenže tá... ehm... ma nechápe, nepočúva ma.“
Elena myslela na iný chypre. Samozrejme, šlo by o klasický parfum s dubovolišajníkovým základom, ale mohla mu dať živšiu podobu, prípadne pridať citrón a vetiver, aby bol plnší a svieži. Tomu mužovi by ohromne svedčal. Podľa odevu vyzeral ako rozhodný človek s neveľmi konvenčným vkusom. Mal modré sako, belasé prúžkované nohavice a okolo krku uviazanú červenú šatku. Na ruke mal masívny zlatý prsteň a na pravom prstenníku briliantový. Nebol plachý, práve naopak. Ten pán bol mimoriadne odhodlaný. Mal vyhranené
názory a šiel si za nimi. Parfum, ktorý si želal, bol jeho dobývacou stratégiou. Stal sa preňho natoľko dôležitým, že ho donútil, aby sa ním osobne zaoberal.
„Prečo znova neovoniate tie parfumy? Mohli by sme ich obmeniť podľa vašich predstáv,“ navrhla mu Elena. Potrebovala získať čas a porozprávať sa s Claudine. Bola si istá, že v obchode majú chypre novej generácie. Montier bol predsa profesionál, azda by nezostal bez aktuálnej verzie klasických parfumov, ktoré sú všeobecne najuznávanejšie.

Vôňa parfumov

Elena nikomu nedôveruje a už neverí v lásku. Iba pri tvorbe parfumov sa jej darí zbavovať všetkých neistôt. Len v opojení...

Ukážka textu z knihy

Recenzie a kritiky

Ďalšie z kategórie Romantické knihy

Zaradené v kategóriách