✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Richelle Mead sa vracia v predposlednom piatom pokračovaní najlepšej upírskej série súčasnosti! Rose dostala šancu: mohla si vybrať medzi smrteľným životom osamote a nesmrteľným životom v náručí milovaného Dimitriho. Ale rozhodla sa zle... Späť za bránami Akadémie sv. Vladimíra sa s Lissou a ostatnými spolužiakmi pripravujú na koniec štúdia a na deň, keď dajú škole zbohom raz a navždy. No aj keď všetkých opantáva blaho posledných dní, Rose je duchom vždy s Dimitrim. Nedokázala ho zabiť, keď mala príležitosť. Dimitriho máta spomienka na Rose a jej krv a teraz má už len jediný cieľ: On a Rose musia byť spolu. Navždy.
Ukážka textu z knihy
Jeden
Medzi vyhrážkami zabitím a ľúbostnými listami je
veľký rozdiel – aj keď osoba, ktorá sa vám vyhráža, tvrdí, že
vás stále miluje. Samozrejme, ja nemám čo súdiť druhých, keď
uvážim, že aj ja som sa raz pokúsila zabiť niekoho, koho som
milovala.
Dnešný list bol perfektne načasovaný, ale nič iné som ani
nečakala. Už som si ho prečítala štyrikrát, a hoci som meškala,
neodolala som a zahĺbila sa doň ešte raz.
Moja milovaná Rose,
jednou z nevýhod prebudených je, že nepotrebujeme spať,
a teda nemôžeme snívať. Škoda, lebo ak by som mohol, sníval
by som o Tebe. O Tvojej vôni, Tvojich hebkých tmavých vlasoch
prepletených pomedzi moje prsty, Tvojej hladkej pokožke
a vášnivých perách a bozkoch.
Bez snov si musím vystačiť iba s vlastnou predstavivosťou
– čo je vlastne v podstate to isté. Vo svojej fantázii to všetko vidím
celkom jasne – aj aké to bude, keď Ti vezmem život. Mrzí ma, že to
musím urobiť, ale nedala si mi na výber, keď si sa odmietla pridať
ku mne vo večnom živote a láske. Nemôžem predsa dopustiť, aby
sa tu potuloval niekto taký nebezpečný ako Ty. Navyše, ak by
som Ťa aj prebudil proti Tvojej vôli, medzi strigojmi máš toľkých
nepriateľov, že jeden z nich by Ťa určite dostal. A ak už musíš
zomrieť, bude to mojou, nie cudzou rukou.
V každom prípade Ti dnes želám veľa šťastia na skúškach – nie že by si ho potrebovala. Iba strácajú čas, keď vyžadujú, aby si ich skladala. Si najlepšia v ročníku. Už dnes večer Ti vytetujú znak prísahy, čo znamená, že keď sa znovu stretneme, budeš pre mňa
ešte väčšou výzvou – ktorú si jednoznačne nedám ujsť.
A ver mi, my sa stretneme. Po maturite opustíš Akadémiu, a keď budeš vonku, nájdem si Ťa. Na tomto svete nejestvuje miesto, kam by si sa predo mnou ukryla. Sledujem Ťa.
S láskou
Dimitri
Napriek Dimitriho „láskavým slovám“ ma ten list nijako nepovzbudil, tak som ho odhodila na posteľ a unavene vy-
šla z izby. Snažila som sa zostať nad vecou, ale niečo také vás proste rozhodí. Na tomto svete nejestvuje miesto, kam by si sa predo mnou ukryla.
O tom som vôbec nepochybovala. Vedela som, že má Dimitri špehov. Odkedy sa z môjho bývalého inštruktora a milenca
stal zákerný nemŕtvy upír, podarilo sa mu vypracovať na akéhosi vodcu – k čomu som mu sama dopomohla, keď som zabila jeho niekdajšiu šéfku. Predpokladala som, že mnohí z jeho špehov sú ľudia, ktorí sledujú, či nespravím krok mimo hraníc školy. Žiadny strigoj nemohol byť na sledovačke dvadsaťštyri hodín v kuse. Ľudia áno. A nedávno som zistila, koľkí sú ochotní slúžiť strigojom za prísľub, že raz budú prebudení. Týmto ľuďom neprekáža, že za večný život musia zapredať svoju dušu a zabíjať iných kvôli obžive. Bolo mi z nich zle.
No neboli to ľudia, z koho sa mi triasli kolená, keď som kráčala po trávniku, ktorý sa s prichádzajúcim letom zazelenal. Bol to Dimitri. Iba Dimitri. Dimitri, muž, ktorého som milovala. Dimitri, strigoj, ktorého som chcela zachrániť. Dimitri, monštrum,
ktoré zrejme budem musieť zabiť. Ešte stále vo mne horela naša láska a nezáležalo na tom, koľkokrát som si prikázala zabudnúť, ani na tom, koľkí si mysleli, že som už zabudla. Stále som ho nosila v sebe, stále na neho myslela, stále pochybovala.
„Tváriš sa, akoby si mala čeliť celej armáde.“
Precitla som zo svojich temných myšlienok. Tak som sa sústredila na Dimitriho a jeho list, že som kráčajúc cez kampus vôbec nevnímala svet. Nevšimla som si ani svoju najlepšiu kamošku Lissu, ktorá ma dobehla a teraz sa škodoradostne vycierala. Len málokedy sa jej podarilo prekvapiť ma. Spájalo nás totiž psychické puto, vďaka ktorému som vždy cítila jej prítomnosť a vnímala jej pocity. Musela som byť riadne mimo, ale ak ma niečo dokáže vyviesť z rovnováhy, tak zaručene to, že ma chce niekto zabiť.
Vyčarila som, ako som dúfala, sebavedomý úsmev. Lissa vedela, čo sa stalo Dimitrimu. Aj to, že ma chce zabiť po tom, ako som sa pokúsila – a zlyhala – zabiť ja jeho. Listy, čo som od neho dostávala každý týždeň, jej robili starosti a tých mala dosť aj bez môjho strigojského ctiteľa.
„Ja aj budem čeliť armáde,“ opravila som ju. V Montane sa už zvečerilo, no letné slnko sa stále držalo nad obzorom a zalievalo nás zlatistými lúčmi. Zbožňovala som to, ale Lissa ako morojka – mierumilovná, živá upírka – by na slnku rýchlo zoslabla a necítila by sa dobre.
Zasmiala sa a prehodila si platinové vlasy nabok. Na slnku priam anjelsky žiarili. „Asi máš pravdu. Ale nečakala som, že budeš taká vystresovaná.“
Chápala som, čo tým chce povedať. Dokonca aj Dimitri tvrdil, že je to strata času. Veď som ho šla hľadať do Ruska a čelila skutočným strigojom – pričom som ich dosť aj zabila. Asi som sa tých skúšok nemusela báť, lenže akosi na mňa doľahol celý
ten cirkus okolo a veľké očakávania. Srdce sa mi rozbúšilo. Čo ak neprejdem? Čo ak nie som taká dobrá, ako si myslím? Strážcovia, s ktorými sa budem biť, síce nie sú skutoční strigoji, ale sú zruční a podstatne skúsenejší ako ja. Prehnané sebavedomie by ma mohlo dostať do maléru. Veď ak zlyhám, uvidia to všetci, čo ma majú radi a čo mi tak veria.
Trápilo ma však aj čosi iné.
„Som zvedavá, ako tie známky ovplyvnia moju budúcnosť,“ prehodila som. Bolo to tak. Pre nováčikov boli tieto skúšky záverečným testom. Mali mi zaručiť, že zmaturujem a stanem sa skutočnou strážkyňou, ktorá chráni morojov pred strigojmi. Na ich základe sa rozhodovalo, ku ktorému morojovi bude strážca pridelený.
