✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Príbeh o vzťahu, kde je všetko na druhú. Okrem lásky.
Vy dokážete milovať oboch. On však miluje len svoje dieťa. Poznáte to?
Čo všetko dokáže žena podstúpiť pre lásku, vie len ona. Pre chlapa, ktorého miluje. Dokáže posunúť vlastné hranice a potlačiť svoje potreby. A prestane sa zamýšľať nad tým, čo je ešte bežné a čo je už divné. A niekedy ani nepostrehne, že rozprávka sa zmenila na horor.
Čo totiž robiť, ak nie ste vo vzťahu len dvaja? Ak nie ste ani traja, ale dokonca štyria?
Lujza je slobodná matka, veľmi vyťažená majiteľka úspešného kaderníckeho salónu. To málo času, ktoré má, venuje svojej dcére. Kým sa nezjaví Michael. Všetko vyzerá skvelo, kým nepríde na to, že v Michaelovom srdci bude vždy na prvom mieste jeho syn. A Lukáš zaberá toľko miesta, že niekto iný sa tam vojde horko-ťažko.
Lujza však bojuje, aj keď pomerne rýchlo prichádza na to, že zariadiť veci tak, aby nik pritom netrpel, je nad jej sily. Aby netrpela ona. Lebo keď beriete ohľady viac na druhých ako na seba, časom sa niečo zlomí. Vo vás. A dokedy to dokážete lepiť tak, aby nebolo vidieť spoje?
A koľkokrát sa musíte rozísť a znovu zísť, aby ste vedeli, že je to definitívne?
Ukážka textu z knihy
„Dáš si...?“
„Dám,“ odvetila som a bolo mi jedno, čo prinesú.
Campari sóda.
Ako budem šoférovať domov? Neviem. Budem vôbec šoférovať? Neviem. Chcem piť campari? Neviem. Chcem vedieť, prečo tu sedím? Neviem.
Štrngli sme si. Znelo to tak priateľsky, nenásilne. Ako keď sa stretnú starí kamaráti.
Vlastne viem.
„Michael.“
„Áno.“
„My spolu chodíme či už nie?“
Posúval prázdny pohár po stole. Šuch sem, šuch tam.
„Ja si myslím, že keď sa dvaja šesť či koľko týždňov nestretnú, tak už spolu nechodia.“
„Ešte jedno,“ zakričala som miesto odpovede na čašníka.
„Dve,“ zahulákal Michael.
Šokovalo ma, ako dobre vyzerá.
Tento chlap mi patril? Alkohol sa mi rozširoval pomaličky v žilách a pocítila som slabosť v rukách.
Po druhom v nohách.
Mala som približne sto hlúpych a sto fakt pádnych otázok. No len som sa naňho dívala. A on na mňa. Ja naňho. On na mňa.
Čašník nám zmätene niesol tretiu rundu a položil ju na naleštený stôl.
Však teda niečo poviem. Nezáväzné.
„Ako v robote?“ vybafol zrazu a predbehol ma.
„Fasa.“
„A čo, už máš niekoho? Kto sa nebojí záväzkov?“
„A ty?“
„Prvý som sa pýtal.“
„Nemám.“
„Ani rozrobeného?“
Campari vo mne sa veselo smialo. Ja som sa smiala retardovane.
„Ani.“
„Ani ja.“
Opäť sme sa odmlčali a pohltila nás komorná vrava dvojíc sediacich okolo. Evidentne si mali čo povedať a nebáli sa to vysloviť. Šťastní ľudia.
Budeme spolu?
Dokážeš byť aj normálnym partnerom alebo len zúrivým otcom?
Zabojujeme?
Máme o čo?
Chceš ma ešte?
