✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Ďalšia originálna, vtipná, pravdivá a zároveň mrazivá knižka z pera autorky bestsellerov Márnivá sezóna a Vesmír je ženatý.
Ak túžite po bohatom princovi na bielom koni, ktorý vás svojimi peniazmi urobí šťastnou, tento román je pre vás povinným čítaním. Ak máte chuť dostať sa k bohatstvu za každú cenu, potom si ho prečítajte tiež!
(Ne)uveriteľný príbeh o tom, že sny o bohatstve by niekedy mali ostať snami...
... lebo keď sa splnia, môžeme ostať stratené...
Ukážka textu z knihy
Po maturite som namiesto toho, aby som išla študovať, nastúpila do banky. V pobočke banky, ktorá prefinancuje váš zbytočne drahý hypotekárny úver, a to aj napriek tomu, že ste oň nikdy nepožiadali. Do pobočky známej banky, ktorej reklamné slogany sa na vás valia zo všetkých strán. Dookola omieľajúce sa „evergreeny“ o vašej svetlej, finančne zabezpečenej budúcnosti sa vám vryjú pod kožu a občas ich aj vy použijete v debatke so známymi. Aby ste vzbudili záujem. To dnes letí. Poznať slogany.
Dodnes netuším, ako sa mi podarilo vyhrať konkurz a získať to miesto. Možno som očarila personálneho manažéra svojimi dlhými nohami. Možno vďačím svojmu výstrihu. Možno zabral môj milý a podmanivý úsmev. A možno potrebovali to miesto jednoducho okamžite obsadiť.
Poznáte ten pocit. Ste radi, že vám to vyšlo, pociťujete sklamanie, že to tak dopadlo. Takmer všetky moje spolužiačky prijali na vysoké školy a ony trávili prázdniny s vedomím, že budú študovať.
Iba ja som ani nie dva týždne po maturite vypĺňala dotazník zamestnanca a na druhý deň absolvovala vstupnú lekársku prehliadku.
„Karolína, ty nejdeš ďalej?“ obvodná lekárka zdvihla prekvapene pravé obočie, kým som si vyhŕňala rukáv.
„Tento rok nie,“ zatvorila som oči, lebo pohľad na krv ma takmer vždy odkrvil.
„Rozhodne to nevzdávaj, si šikovné dievča a šikovné dievčatá by mali ukázať, čo v nich je,“ nalepila na skúmavku s krvou moje meno a odsunula sa na kolieskovom kresle k počítaču.
Dobré dievčatá sa dostanú do neba, zlé všade a tie šikovné vyhrajú konkurz v banke, premýšľala som a v duchu som si želala stať sa „bad girl“ na počkanie.
„Čo by si chcela v budúcnosti študovať?“ vyzvedala ďalej.
„Čokoľvek,“ stiahla som si rukáv.
„Si nielen šikovné, ale aj veľmi milé dievča,“ oznámila mi to, čo som vedela už dávno.
„Mala by si o tom ešte porozmýšľať,“ usmiala sa.
„Porozmýšľam, zvážim,“ vrátila som jej ho.
Myslím ten úsmev.
Ten môj povestný podmanivý, milý a odzbrojujúci úsmev. Už ako malé dieťa som ním bodovala. Mohla som mať ústa zababrané od pudingu, ruky špinavé až po lakte, košieľku zapnutú o gombičku vyššie alebo sa povracať niekomu na koženú sedačku, stačilo, že sa usmejem.
„Jéj, to je milé dieťa,“ doliehalo na mňa zo všetkých strán príliš často.
Vedela som sa nahnevať, pohádať sa do krvi pre hocijakú kravinu, závidieť aj nenávidieť. Vedela som byť škodoradostná, ironická, cynická aj falošná. Stačilo však, že som sa usmiala. Širokým, skoro klaunovským úsmevom okolo celej hlavy. Ukázala som dokonalý chrup a už sa na moju adresu sypala tá istá veta. Také milé dievča.
V hĺbke svojej duše som bola nešťastné dievča. Milé a nešťastné.
Z toho, že nemáme peniaze.
Z toho, že nech moja mama robila, čo robila, stále to nestačilo. Ale najviac ma štvalo, že som z tej finančnej katastrofy nevidela nijaké reálne východisko.
Raz som dokonca zašla aj do kostola. Ateisticky som sa rozhliadla okolo seba a potichu sa šuchla do prázdnej poslednej lavice. Prosebne som zopäla ruky a nasmerovala ich hore. Veď čo už. Ak za všetko na tomto svete môže Pán Boh, tak potom môže aj za to, že som ateista. Ani sa tu nejdem rozširovať o tom, čo som tam potichu opakovala. Dookola som omieľala to isté a tajne som dúfala, že som na tej správnej adrese. Po chvíli ma omínala lavica, bola mi zima a ten prečudesný zápach kadidla ma rozčuľoval a rozširoval mi zrenice.
Vyšla som z kostola.
Vyjednávaš s Bohom, Karolína, preletelo mi hlavou. Kladieš si podmienky. Sľubuješ mu, že v neho uveríš, ak ti pomôže. S Bohom sa obchody nerobia. Moje druhé JA bolo asi rozumnejšie ako to, ktoré si sadlo do lavice kostola a správalo sa ako na dohodnutej schôdzke so strategickým obchodným partnerom, z ktorého vytlčieme čo najlepšie podmienky bez podmienok.
Keď som sa ako-tak zohriala na májovom slnku a zápach svätého vystriedala svetská vôňa môjho lacného parfumu, na mieste som sa zaprisahala, že určite niečo vymyslím.
Často som si vravela, že určite niečo vymyslím. Vždy som dúfala, že jedného dňa to, skrátka, príde.
Nikdy som neprestala veriť, že raz sa mi naskytne tá správna príležitosť a ja ju rozpoznám. Bezpečne rozpoznám a využijem.
Vo svoj prospech.
V prospech mojej mamy a pre dobro mojej malej sestry, ktorá nosila všetky veci po mne. Ešte aj školskú tašku mala s nálepkou Mickeyho Mousa. Nalepila som si ju tam vo štvrtej triede na základke.
Mimochodom, to, že to bol Mickey Mouse, viem už iba ja.
Čas urobil svoje...
